Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára, i celá gajdošská kultúra, reprezentuje dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska.
Ako významný kultúrno-historický jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes.
Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní „na počúvanie“, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Patrí sem aj prípadná súhra s inými hudobnými nástrojmi, gajdošské kapely a imitácie gájd na iné nástroje. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.
Svojou konštrukciou sú typy gájd na Slovensku súčasťou širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, avšak viaceré atribúty vnímame ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, napríklad: technologické postupy pri výrobe gájd (využitie kozej kože, tvar podobný telu zvieraťa, atď.), estetické stvárnenie nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, piesňový a tanečný repertoár, texty gajdošských piesní, celá skupina karnevalových melódií a vianočných kolied. Nástroj podporuje kreativitu hráčov a dáva tak priestor pre vlastné improvizované variácie, ktorými gajdoš prezentuje svoje schopnosti.
Gajdy patria k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní gajdošskej kultúry Slovenska. Dokladom sú stovky gajdošov všetkých vekových skupín, ktorí uchovávajú tradičný hudobný prejav v nepretržitom toku tradície. V minulosti sa hre na gajdy priúčali chlapci hlavne od svojich otcov alebo miestnych gajdošov v obci. Najprv sa naučili vyrábať piskory, tie osadili do jednoduchých bazových píšťal, v niektorých oblastiach sú známe aj gajdičky pre deti vyrobené zo zajaca. Aj dnes sa stretávame s generačnou výmenou skúseností. V porovnaní s minulosťou sa dnes hre na gajdy venujú už aj dievčatá. Významnou mierou prispieva k zachovaniu a šíreniu gajdošskej kultúry „Cech slovenských gajdošov“, ktorý je spolu s výrobcami gájd, hudobníkmi i početnou skupinou amatérskych umelcov zárukou pretrvávania tradície gajdošskej muziky i výroby hudobného nástroja na Slovensku.
Gajdy sú na Slovensku do veľkej miery chápané ako symbol autentického a archaického folklórneho prejavu. U mnohých poslucháčov evokujú dávne podoby Vianoc a Fašiangov. V porovnaní so sláčikovými hudbami, dychovkou, či modernejšími hudobnými formami je gajdošská hudba oveľa menej častá na kultúrnych podujatiach a v nahrávkach, a aj preto má punc zriedkavého a atraktívneho. V oblastiach so zachovanou gajdošskou tradíciou naopak vyvoláva zvuk gájd pocit nezameniteľnej „našej“ muziky. Gajdošské piesne spievané pri inom nástroji strácajú podstatnú časť svojej atmosféry a hudobnej hodnoty. Gajdošské tance pri inom nástroji strácajú svoje špecifické rytmické štruktúry a posúvajú sa do plytšej, komerčnej interpretácie. Zachovanie gájd teda umožňuje zachovať autentickú interpretáciu.
Väčšina gajdošov a výrobcov je na Slovensku zoskupených v dvoch združeniach: Cech slovenských gajdošov a Spojené huky Slovenska. Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitra a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, Malohonte a Tekove. Najvýznamnejšími gajdošskými podujatiami na Slovensku sú Gajdošské fašiangy, najstarší gajdošský festival, ktorý sa koná v obciach Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany, festival Gajdovačka v Oravskej Polhore s vystúpeniami aj v okolitých obciach na Slovensku a v Poľsku, ktorý umožňuje stretnutia slovenských gajdošov s gajdošmi zo zahraničia a festival Ozveny hradných múrov v Slovenskej Ľupči, ktorý je najmladším gajdošským festivalom.
Video o slovenských gajdách, ktoré je súčasťou nominácie do UNESCO.
Fotogaléria:
