• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Gajdošská kultúra na Slovensku

Gajdošská kultúra na Slovensku

Gajdošská kultúra na Slovensku 2872 2000 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára, i celá gajdošská kultúra, reprezentuje dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska.

Ako významný kultúrno-historický jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes.

Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní „na počúvanie“, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Patrí sem aj prípadná súhra s inými hudobnými nástrojmi, gajdošské kapely a imitácie gájd na iné nástroje. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.

Svojou konštrukciou sú typy gájd na Slovensku súčasťou širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, avšak viaceré atribúty vnímame ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, napríklad: technologické postupy pri výrobe gájd (využitie kozej kože, tvar podobný telu zvieraťa, atď.), estetické stvárnenie nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, piesňový a tanečný repertoár, texty gajdošských piesní, celá skupina karnevalových melódií a vianočných kolied. Nástroj podporuje kreativitu hráčov a dáva tak priestor pre vlastné improvizované variácie, ktorými gajdoš prezentuje svoje schopnosti.

Gajdy patria k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní gajdošskej kultúry Slovenska. Dokladom sú stovky gajdošov všetkých vekových skupín, ktorí uchovávajú tradičný hudobný prejav v nepretržitom toku tradície. V minulosti sa hre na gajdy priúčali chlapci hlavne od svojich otcov alebo miestnych gajdošov v obci. Najprv sa naučili vyrábať piskory, tie osadili do jednoduchých bazových píšťal, v niektorých oblastiach sú známe aj gajdičky pre deti vyrobené zo zajaca. Aj dnes sa stretávame s generačnou výmenou  skúseností. V porovnaní s minulosťou sa dnes hre na gajdy venujú už aj dievčatá. Významnou mierou prispieva k zachovaniu a šíreniu gajdošskej kultúry „Cech slovenských gajdošov“, ktorý je spolu s výrobcami gájd, hudobníkmi i početnou skupinou amatérskych umelcov zárukou pretrvávania tradície gajdošskej muziky i výroby hudobného nástroja na Slovensku.

Gajdy sú na Slovensku do veľkej miery chápané ako symbol autentického a archaického folklórneho prejavu. U  mnohých poslucháčov evokujú dávne podoby Vianoc a Fašiangov. V porovnaní so sláčikovými hudbami, dychovkou, či modernejšími hudobnými formami je gajdošská hudba oveľa menej častá na kultúrnych podujatiach a v nahrávkach, a aj preto má punc zriedkavého a atraktívneho. V oblastiach so zachovanou gajdošskou tradíciou naopak vyvoláva zvuk gájd pocit nezameniteľnej „našej“ muziky. Gajdošské piesne spievané pri inom nástroji strácajú podstatnú časť svojej atmosféry a hudobnej hodnoty. Gajdošské tance pri inom nástroji strácajú svoje špecifické rytmické štruktúry a posúvajú sa do plytšej, komerčnej interpretácie. Zachovanie gájd teda umožňuje zachovať autentickú interpretáciu.

Väčšina gajdošov a výrobcov je na Slovensku zoskupených v dvoch združeniach: Cech slovenských gajdošov a Spojené huky Slovenska. Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitra a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, Malohonte a Tekove. Najvýznamnejšími gajdošskými podujatiami na Slovensku sú Gajdošské fašiangy, najstarší gajdošský festival, ktorý sa koná v obciach Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany, festival Gajdovačka v Oravskej Polhore s vystúpeniami aj v okolitých obciach na Slovensku a v Poľsku, ktorý umožňuje stretnutia slovenských gajdošov s gajdošmi zo zahraničia a festival Ozveny hradných múrov v Slovenskej Ľupči, ktorý je najmladším gajdošským festivalom.

Video o slovenských gajdách, ktoré je súčasťou nominácie do UNESCO.

Fotogaléria: