Výzdoba ženského čilejkárskeho odevu

Čilejkári sú etnografická skupina deviatich rímsko-katolíckych obcí – Tlmače, Rybník, Čajkov, Nová Dedina, Hronské Kosihy, Podlužany, Hronské Kľačany, Starý Tekov, Veľké Kozmálovce – ležiacich v severnej časti okresu Levice, v bývalej Tekovskej župe. Obce tvoria etnografickú skupinu na základe spoločných znakov, medzi ktoré, okrem dialektu, zvykov, spôsobu života spätého s vinohradníctvom, patrí aj ľudový odev.
Ľudový odev, podľa ktorého sú čilejkári na prvý pohľad jasne identifikovateľní, charakterizuje rozvinutý dekoratívny prejav, precízne ornamenty, špecifické dekoratívne techniky a farebnosť.. .
Ornamentálna výzdoba ženského čilejkárskeho odevu vychádza prevažne z naturálnych vzorov a symbolov prírody. Často sa objavuje štylizovaný tvar hroznového strapca či hroznového listu, ktorý je úzko spätý s regionálnou tradíciou pestovania vínnej révy a s dorábaním kvalitného vína. Objavuje sa aj ďatelinový lístok, „pikavá ruža“, nezábudka, tulipán a iné rastlinné, zriedka i geometrické vzory.
V dekoratívnom prejave je najšpecifickejšia a v súčasnosti najviac rozvinutá technika strojovej výšivky, „vyšťepovanô“ (výšivka mašinou), ktorá sa zhotovuje z rubu cez papier na predkreslený vzor. Ďalej technika zvaná vylepovanie – ide o vysekávanie raznicou alebo vystrihovanie tvarov (kruh, lístok, srdiečko a i.) z naškrobeného plyšu alebo zamatu, ktoré sa glejom lepia do určitých tvarov. Takto vylepený vzor sa prizdobí vyšívaním alebo obšívaním korálikmi a flitrami.
V minulosti sa vyšívačské umenie odovzdávalo kontinuitne v rodinách tým najzručnejším ženám. Najväčší rozmach výzdoby ženského čilejkárskeho odevu nastal po 2. svetovej vojne, kedy v obciach pôsobilo najviac krajčírok a vyšívačiek nazývaných „švajľeni“. Aj v súčasnosti je generačný prenos medzi nimi zreteľný, ale záujem o vyšívanie sa vyskytuje aj u obyvateľstva mimo etnografickej skupiny Čilejkárov.
Výzdoba ženského čilejkárskeho odevu je pre lokálne spoločenstvo dôležitým identifikačným znakom. Na jeho základe sa umocňuje pocit spolupatričnosti ku svojmu spoločenstvu – etnografickej skupine.