Pukanské hrnčiarstvo je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva bývalého kráľovského mesta, dnes obce Pukanec v okrese Levice. Prvá zmienka o hrnčiarstve v Pukanci, už ako rozvinutom remesle, pochádza z roku 1542, hrnčiarsky cech v Pukanci bol založený v roku 1663. Keďže výrobky mali vysokú technologickú, funkčnú i estetickú úroveň, vyvážali ich i na vzdialené trhy a jarmoky na Slovensku a v Maďarsku. O uchovávanie tradičnej hrnčiarskej výroby v Pukanci sa po roku 1945 zaslúžilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave.
Keramika sa používa na varenie, pečenie, vo vínnych pivniciach, na uskladnenie potravín a obilia. Vyrába sa z červenej hliny, tzv. červenice. Špecifikom je maľovanie pod glazúru. Na maľovanú, spúšťanú či rytú výzdobu na bielokrémovom podklade sa používajú tehlovočervené, okrovožlté, hnedé, zelené a modré engoby nazývané aj hlinky, ktoré si majstri sami pripravujú. Keramika sa po ozdobení vypáli a následne sa nanáša priehľadná glazúra. Charakteristický je maľovaný dekór – rastlinné motívy ako hrachový kvet nazývaný „pukanská ruža“, rozvinutá ďatelinka, tulipán, „jerichov kvet“ a mnohé ďalšie.
Významnými hrnčiarmi, tvorcami pukanskej keramiky, boli Ján Moravčík (1915 – 1991), Ján Könyves (1919 – 2010), Ján Majlát (1923 – 1997), Pavol Mádaj (1921 – 2003), Milan Mezei (1946), Viliam Frank (1921 – 1994) a jeho syn Ján Frank (1951 – 2010), v ktorého rodnom dome je dnes zriadené Hrnčiarske múzeum.
V súčasnosti v Pukanci pracujú dve hrnčiarske remeselnícke dielne: Pukanská keramika, v nej pracujú hrnčiarski majstri Tomáš Frank a Vladimír Weinciller a dielňa Hrnčiar Peťo, v ktorej pracuje hrnčiarsky majster Peter Schvarc. Vyrábajú dekoratívnu a úžitkovú keramiku podľa starých predlôh, vzorov a foriem s využitím tradičných technológií a zdedených remeselných postupov. Tradičné postupy dopĺňajú aj modernými technológiami.
Okrem hrnčiarskych dielní je možné pukanskú keramiku a technologické pomôcky vidieť v dvoch obecných múzeách v Pukanci – v Expozícii pukanskej histórie a Hrnčiarskom múzeu.
Keramika sa používa na varenie, pečenie, vo vínnych pivniciach, na uskladnenie potravín a obilia. Vyrába sa z červenej hliny, tzv. červenice. Špecifikom je maľovanie pod glazúru. Na maľovanú, spúšťanú či rytú výzdobu na bielokrémovom podklade sa používajú tehlovočervené, okrovožlté, hnedé, zelené a modré engoby nazývané aj hlinky, ktoré si majstri sami pripravujú. Keramika sa po ozdobení vypáli a následne sa nanáša priehľadná glazúra. Charakteristický je maľovaný dekór – rastlinné motívy ako hrachový kvet nazývaný „pukanská ruža“, rozvinutá ďatelinka, tulipán, „jerichov kvet“ a mnohé ďalšie.
Významnými hrnčiarmi, tvorcami pukanskej keramiky, boli Ján Moravčík (1915 – 1991), Ján Könyves (1919 – 2010), Ján Majlát (1923 – 1997), Pavol Mádaj (1921 – 2003), Milan Mezei (1946), Viliam Frank (1921 – 1994) a jeho syn Ján Frank (1951 – 2010), v ktorého rodnom dome je dnes zriadené Hrnčiarske múzeum.
V súčasnosti v Pukanci pracujú dve hrnčiarske remeselnícke dielne: Pukanská keramika, v nej pracujú hrnčiarski majstri Tomáš Frank a Vladimír Weinciller a dielňa Hrnčiar Peťo, v ktorej pracuje hrnčiarsky majster Peter Schvarc. Vyrábajú dekoratívnu a úžitkovú keramiku podľa starých predlôh, vzorov a foriem s využitím tradičných technológií a zdedených remeselných postupov. Tradičné postupy dopĺňajú aj modernými technológiami.
Okrem hrnčiarskych dielní je možné pukanskú keramiku a technologické pomôcky vidieť v dvoch obecných múzeách v Pukanci – v Expozícii pukanskej histórie a Hrnčiarskom múzeu.
Predkladateľ
Mária Gembešová, Peter Klinko, Maroš Schmidt
Rok zápisu
2023
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2022/003
