Pozdišovské hrnčiarstvo

Hrnčiarske remeslo v Pozdišovciach (okres Michalovce) vychádza z lokálnej, viac ako 600-ročnej tradície výroby keramiky formovanej vo vidieckom prostredí. Najstaršia zmienka o miestnom hrnčiarstve pochádza z roku 1416. V 18. storočí sa pozdišovskí hrnčiari združili v cechu. V roku 1947 tu ÚĽUV založil hrnčiarske družstvo, čo ovplyvnilo podobu výroby i jej výtvarného výrazu až do súčasnosti. Pozdišovská dielňa patrila k najväčším hrnčiarskym dielňam v Československu. Pôsobili v nej desiatky majstrov, ktorí nadväzovali na tradičnú výrobu. Zo súčasnej generácie miestnych hrnčiarov je nositeľom viacgeneračnej rodinnej tradície Ján Parikrupa. Na lokálnu tradíciu nadväzujú keramikári Ľubomír Lipai, Jana Lipaiová a Ján Mokriš.
Pozdišovské hrnčiarstvo vychádza z výroby funkčného riadu pre domácnosť a hospodárstvo. Na tomto základe sa rozvinula aj výroba dekoratívnej keramiky. Základom pre výrobu sú hrnčiarske hliny, v regióne Zemplína prítomné v podobe pestrých ílov. Tvary pozdišovskej keramiky vychádzajú z vytáčania na hrnčiarskom kruhu a môžu byť dotvorené plastickými prvkami. Dominujú najmä plynulé krivky. Základný črep má farebnú škálu od bielej až po tehlovočervenú. Na vytvarovaný výrobok sa nanáša podkladová farba (od bielej cez odtiene žlto-hnedej po čiernu). Pre maľovanie pod glazúru sa používajú hlinky, engoby a biele, červené, žlté, hnedé, béžové, oranžové, čierne, zelené a modré farbivá. Sú nanášané štetcom alebo upraveným hovädzím rohom („rožok“), ktorý je zakončený brkom. Maľované polovýrobky sa po prežahu glazujú priehľadnou glazúrou.
Vo výzdobe je častý geometrický dekór v podobe čiar, špirál, vlnoviek, oblúčikov, bodiek a mriežok. Z rastlinných ornamentov je často zastúpený „smrečok“ – smrek, „venčik“ – venček, kvetina a kytička. Hlavným zoomorfným motívom je vtáčik. Ikonický je však figurálny ornament, ktorý je inšpirovaný tancom do kruhu s názvom „karička“. Do pozdišovskej tradície patrí aj zadymovaná keramika so sivým až čiernym povrchom s vlešťovanou výzdobou, bez maľby a glazúry.
Okrem aktívnych hrnčiarov k zachovaniu povedomia o lokálnej hrnčiarskej tradícii prispievajú aj hrnčiarske kurzy v Pozdišovciach a okolí i miestne folklórne zoskupenia – detský folklórny súbor Harčarik, folklórna spevácka skupina Harčarki, mužská spevácka skupina Harčare – v ktoré sa venujú aj hrnčiarskym piesňam a zvykom. Odbornú dokumentáciu pozdišovského hrnčiarstva zastrešujú najmä Zemplínske múzeum v Michalovciach a Východoslovenské múzeum v Košiciach. Široká verejnosť má možnosť vidieť ukážky výroby z hliny počas folklórnych festivalov, mestských slávností v blízkych mestách a obciach a najmä počas špecializovaných podujatí, medzi ktoré patria Deň s hrnčiarstvom alebo Harčarske dňi. Dekór pozdišovského hrnčiarstva sa stal aj inšpiračným zdrojom nielen pre tvorbu súčasnej keramiky, ale aj pre módnu tvorbu a výrobu medovníkov a kraslíc.