Paličkovaná čipka zo Španej Doliny

Paličkovanie čipiek sa začalo šíriť na Slovensku v 2. polovici 16. storočia s príchodom baníckeho obyvateľstva z Nemecka do stredoslovenských banských miest. Pre nedostatok poľnohospodárskej pôdy bola výroba čipiek významným doplnkovým zdrojom obživy rodín v osadách v okolí baní, aj preto patrí Špania Dolina k najvýznamnejším baníckym čipkárskym strediskám Slovenska. Spočiatku boli čipky určené len pre mesto, no ujali sa aj vo vidieckom prostredí. Paličkovanie čipiek sa odovzdávalo medzigeneračne v rámci rodinného spoločenstva. Paličkovať sa učili nielen dievčatá, ale často aj chlapci; paličkovali všetky generácie.
Čipky zo Španej Doliny sú mnohopárové. Pletú sa na papierovej forme bez predkreslenia vzoru na kosej štvorcovej sieti. Riadky sa pletú vždy z hornej pravej strany šikmo nadol na ľavú stranu. Základom čipiek je dierková „riečička“ (kosá mriežka) a v nej upletené motívy v tvare obdĺžnika, štvorca, trojuholníka a srdca vo väzbách typu plátno alebo polpár, očká a pavúčiky. Kontúry motívov sú zvýraznené vpletenou hrubšou niťou. Ak čipka slúži ako vložka spájajúca dva kusy plátna, má rovné okraje. Čipky určené na lemovanie majú na jednom okraji vejárikovité zúbky.
Špaňodolinské čipky sa zhotovovali najmä z bielych alebo nebielených ľanových a bavlnených nití. Hrubšia bavlnená priadza sa používala na plastické zvýraznenie obrysov ornamentálnych motívov, často v kombinácii s hustejšou väzbou v ich vnútri.
V 2. štvrtine 20. storočia sa farby čipiek začali prispôsobovať farebnosti výšiviek lokalít, kde sa používali ako súčasť tradičného ľudového odevu – na rukávcoch, čepcoch, zásterách či mužských košeliach.
Po útlme čipkárskej produkcie v polovici 20. storočia sa v 70. rokoch zdvihla vlna záujmu o paličkovanú čipku všeobecne a špaňodolinské čipky sa začali pliesť aj mimo Španej Doliny. Kluby či krúžky vznikli a vznikajú na miestach, kde sa paličkovaniu čipiek v minulosti vôbec nevenovali, ako napr. v Bratislave-Petržalke, Novej Dubnici, Strážskom a Trenčíne, teda na území celého Slovenska.
V súčasnosti našla čipka svoje využitie v bytovom textile vo forme paličkovaných dečiek, paličkovaných lemovaní na obrusoch či paličkovaných obrazoch, ale aj vo výtvarnom a úžitkovom umení, kedy slovenskí remeselníci a umelci vychádzajú z tradičných vzorov.
Na zbierkotvorných, propagačných, publikačných, výstavných činnostiach i na celoročných aktivitách pre deti o špaňodolinskej čipke sa podieľajú Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, obec Špania Dolina, Múzeum paličkovanej čipky v budove Klopačky v Španej Doline, Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici, Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene, Regionálne centrá remesiel ÚĽUV a občianske združenia Pôvabnica Turca a Zvyky a tradície.