Goralská kultúra

Goralská kultúra je založená na pastiersko-valaskej tradícii, ktorá je výraznou súčasťou slovenských kultúrnych tradícií. Etnonym Goral pomenúva ľud žijúci v horách, čiže horalov. Pomenúvajú sa podľa regiónov (spišskí, oravskí, kysuckí, liptovskí a pod.) alebo podľa územia osídlenia (beskydskí, podtatranskí alebo tatranskí, zamagurskí, pripopradskí a pod.). Časť Goralov sa vyskytuje aj v enklávach na Horehroní, Gemeri a Liptove. Aj keď goralské osídlenie netvorí spoločný územný ani kultúrny celok, regionálne skupiny Goralov si za stáročia vytvorili a udržali svoje špecifické prejavy. Príslušnosť k spoločnej goralskej identite nadobúdajú prostredníctvom vedomia o spoločnom pôvode, dejinách, kultúrnych tradíciách, etnonyme, spoločnom jazyku gvare, ktorý má viacero regionálnych podôb. Špecifické nárečie, hudobné, tanečné i výtvarné prejavy tradičnej kultúry si ako súčasť svojho kultúrneho dedičstva prenášajú z generácie na generáciu a vytvárajú tak vlastnú identitu. Nositelia prvku svoje kultúrne dedičstvo prirodzene udržiavajú v rámci rodinných a výročných obyčajov. Goralskú kultúru prezentujú aj prostredníctvom obecných a regionálnych slávností, cez folklórne skupiny, ľudové hudby, detské folklórne súbory, remeselnú tvorbu, odbornú a organizačnú prácu kultúrnych a osvetových pracovísk, výskumnou činnosťou a sprístupňovaním materiálov odbornými organizáciami. Zároveň je v školách v obciach Hladovka, Mútne, Matiašovce, Oravská Lesná, Rabčice, Oravská Polhora a iných rozšírený predmet regionálna výchova, ktorý sa sústredí práve na goralskú kultúru. Udržiavanie goralskej kultúry podporujú aj stretnutia Goralov, ktoré sa konajú hlavne počas goralských slávností. Medzi nositeľov prvku dnes patria okrem obyvateľstva, ktoré sa identifikuje s goralskou identitou, aj skupina nadšencov zanietených pre goralskú kultúru, folklórne súbory z iných regiónov, remeselníci, organizátori podujatí a pod.