Fujara trombita

Fujara trombita je pastiersky hudobný nástroj, ktorý slúžil najmä na komunikáciu zvukovými signálmi v horských oblastiach. Prostredníctvom špecifických hudobných motívov sa využíval ako dorozumievací prostriedok na veľké vzdialenosti. Bol čiastočne integrovaný i do foriem viachlasného spevu a v novodobej histórii i ansámblovej hry. Z hľadiska konštrukcie, výroby, spoločenského uplatnenia a hudobného významu ide o centrálny nástroj pastierskej kultúry, ktorý má na Slovensku hlbokú historickú tradíciu. Drevené bezdierkové trúby kónického tvaru, ktoré boli dlhšie ako 2 metre, sa podľa vzoru dlhých píšťal fujarového typu označovali ako fujara trombita. Osobité postavenie trombity v slovenskom ľudovom inštrumentári je dané jej monumentálnosťou, jej dĺžka nezriedka dosahuje až 5 metrov. Melódie sa tvoria prefukovaním do vyšších harmonických tónov, preto sú dlho držané tóny a variované jednoduché signálne motívy základom jej komunikačného repertoáru. Pri hre sa vzhľadom na veľkosť a váhu nástroj vkladá do rázsochy. Hoci rodina ľudových hudobných nástrojov reprezentovaná pastierskymi trúbami a rohmi zasahuje širšie územie severozápadného a severného Slovenska, má fujara trombita osobité miesto najmä v Púchovskej doline. Životaschopnosť nástroja v tomto prostredí je výsledkom dlhoročnej trombitášskej tradície a starostlivosti o ňu, a to so všetkými jej technickými a umeleckými podobami. Dnes tvorí fujara trombita významnú súčasť spoločenského a kultúrneho života Púchovskej doliny a umenie jej výroby a interpretácie sa tu vedome zachováva a rozvíja.