Fujara trombita

Fujara trombita je pastiersky hudobný nástroj, ktorý slúžil najmä na komunikáciu zvukovými signálmi v horských oblastiach. Prostredníctvom špecifických hudobných motívov sa využíval ako dorozumievací prostriedok na veľké vzdialenosti. Bol čiastočne integrovaný i do foriem viachlasného spevu a v novodobej histórii i ansámblovej hry. Z hľadiska konštrukcie, výroby, spoločenského uplatnenia a hudobného významu ide o centrálny nástroj pastierskej kultúry, ktorý má na Slovensku hlbokú historickú tradíciu. Drevené bezdierkové trúby kónického tvaru, ktoré boli dlhšie ako dva metre, sa podľa vzoru dlhých píšťal fujarového typu označovali ako fujara trombita. Osobité postavenie trombity v slovenskom ľudovom inštrumentári je dané jej monumentálnosťou, jej dĺžka nezriedka dosahuje až päť metrov. Melódie sa tvoria prefukovaním do vyšších harmonických tónov, preto sú dlho držané tóny a variované jednoduché signálne motívy základom jej komunikačného repertoáru. Pri hre sa vzhľadom na veľkosť a hmotnosť nástroj vkladá do rázsochy. Hoci rodina ľudových hudobných nástrojov reprezentovaná pastierskymi trúbami a rohmi zasahuje širšie územie severozápadného a severného Slovenska, má fujara trombita osobité miesto najmä v Púchovskej doline. Životaschopnosť nástroja v tomto prostredí je výsledkom dlhoročnej trombitášskej tradície a starostlivosti o ňu, a to so všetkými jej technickými a umeleckými podobami. Dnes tvorí fujara trombita významnú súčasť spoločenského a kultúrneho života Púchovskej doliny a umenie jej výroby a interpretácie sa tu vedome zachováva a rozvíja.