Čipkárskô

Čipkárskô je tradičné jedlo čipkárov pochádzajúcich z bývalých čipkárskych obcí regiónu stredného Slovenska, medzi ktoré patria obce Brusno, Medzibrod, Lučatín, Nemecká, Ráztoka, Predajná a Jasenie.
Čipkárstvo – podomový obchod a predaj čipiek ako spôsob obživy obyvateľstva na celom hornom Pohroní sa rozvíjalo od prelomu 17. a 18. storočia a najmä po útlme baníctva v 2. polovici 18. storočia. Hoci toto zamestnanie zaniklo v polovici 20. storočia, príprava jedla pretrvala – čipkárskô sa v rodinách, najmä čipkárskych, s obľubou varieva aj naďalej.
Tradícia varenia čipkárskeho je v regióne stále živá najmä pri rodinných oslavách, výletoch, spoločenských akciách. V roku 1999 sa obec Brusno rozhodla realizovať nultý ročník dodnes obľúbenej súťaže vo varení čipkárskeho, čo podporilo aj novú výrobu čipkárskych mašín.
Mašina je valcovitá plechová nádoba s podstavcom alebo nôžkami. Pod dnom sa vytvorí malé ohnisko, do ktorého sa cez komín v strede nádoby prikladajú kúsky dreva, drevné uhlie, šišky. Nádoba sa prikrýva pokrievkou, ktorá má uprostred okrúhly otvor na komín. Vo vode v nádobe sa varí najprv na kúsky pokrájané mäso – baranie, hovädzie, niekedy bravčové, s koreninami a cibuľou. Neskôr sa pridáva na kúsky pokrájaná koreňová zelenina a pred dovarením sa polievka zahustí zemiakmi a cestovinovými trhancami nazývanými „tlapky“ alebo „čipkárky“. Tie musia byť pred varením obschnuté, aby sa spolu nelepili. Najprv sa osobitne konzumuje „hustô“ – scedené mäso, zelenina, cestovina a zemiaky, druhým chodom je riedky vývar.
Osobitý spôsob prípravy čipkárskeho v jednoduchých, ale dômyselných prenosných kotlíkoch na obchodných cestách mužmi-čipkármi je odovzdávaný z generácie na generáciu a poskytuje spoločenstvu pocit identity v spojitosti s vlastnou históriou. Dotvára komplexný obraz identity Brusňanov a obyvateľov regiónu a súvisí aj s ďalšími prejavmi tradičnej ľudovej kultúry, akými sú spev, tanec alebo „motúziarčina“ – tajná reč čipkárov.