Vo štvrtok, 29.3.2018 sme z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru odoslali ďalší nominačný spis ako návrh na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Tentokrát bol odbornou komisiou vybraný prvok Drotárstvo. Pod názvom „Drotárstvo – Wire Craft and Art“ sa bude prvok uchádzať o zápis v nasledujúcom cykle, pričom o výsledku by sme sa mali dozvedieť koncom roka 2019.
Na príprave nominácie sme intenzívne pracovali od začiatku tohto roka. Výraznou pomocou nám bola naša externá spolupracovníčka, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo, Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV, ktorá pripravila textovú časť nominácie. Na realizácii filmu o prvku, ktorý je povinnou súčasťou každej nominácie, sa podieľali pracovníci Centra pre tľk, Michal Veselský a Julián Ratica spoločne s tímom externých profesionálnych tvorcov v zložení: Marek Valovčin, Pavol Čižmár, Martin Kleibl. Nad celou prípravou nominačného spisu držal odborný dohľad Juraj Hamar, predseda Rady Ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u.
Významnou mierou nám boli nápomocné aj inštitúcie a združenia, ktoré sa starajú o zachovanie drotárstva na Slovensku. Podstatným a veľmi ochotným informačným zdrojom bola Katarína Hallonová, historička drotárstva z Považského múzea v Žiline pri dopĺňaní informácií o prebiehajúcich a plánovaných projektoch na ochranu prvku a tiež Libuša Jaďuďová z Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave (ÚĽUV). Okrem toho prispeli k príprave spisu svojou mierou aj Ministerstvo kultúry SR, Ľubovnianske múzeum – hrad Stará Ľubovňa, Kysucké múzeum v Čadci, Slovenské národné múzeum v Martine, bývalé drotárske obce a mestá z tzv. „Drotárie“ (severozápadné Slovensko – Kysuce), Klub drotárov v Kysuckom Novom Meste, Klub drotárov Džarek pri ÚĽUV-e a v neposlednom rade samotní nositelia remesla – drotári, či už poskytnutím informácií o remesle alebo udelením svojho dobrovoľného súhlasu s celou nomináciou, čo je takisto veľmi dôležitá súčasť nominačného spisu.
Čo je drotárstvo?
Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt, ide o techniku výroby z neho. Drotári objavili v 18. storočí zaujímavé vlastnosti drôtu pre výrobu úžitkových predmetov. Vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes. Drotárstvo bolo vtedy doplnkovým pochôdzkovým zamestnaním poľnohospodárov, ktoré bolo zamerané na opravy keramiky a plechového riadu a výrobu a podomový predaj jednoduchých úžitkových predmetov vyrobených z drôtu (pasce na myši, naberačky a pod.).
V 19. storočí prácu s drôtom povýšili na samostatné remeslo vykonávané aj dielenským a manufaktúrnym spôsobom a rozvinuli ho do takých foriem a prejavov, že boli žiadané i v zahraničí.
Od 20. storočia zhotovujú drotári z drôtu (najmä oceľového, rôznych hrúbok vo viacerých tvrdostiach) najmä predmety denného používania (kuchynské náčinie, košíky na pečivo a vajíčka, podnosy, lyžičníky, vešiaky na šaty a kľúče, podstavce a držiaky na najrozličnejšie účely, bytové doplnky a osobné potreby) a umelecké predmety. Tak ako v minulosti, pružne reagujú aj na požiadavky miestneho trhu a tradičný sortiment obohacujú o nové druhy tovaru či umeleckých predmetov.
V súčasnosti do škály materiálov pribudli nové druhy drôtov, mnohé s lepšími úžitkovými vlastnosťami či so zaujímavým vzhľadom (včelársky, antikorový, hliníkový, pozlátený, postriebrený a strieborný, farebne lakovaný), ale aj drôty s rozličnými profilmi (oválnym, hranatým a pod.). Využívajú sa v neobvyklých kombináciách navzájom či v kombinácii s inými, v minulosti neznámymi materiálmi. Okrem plechu, keramiky a skla sa často spájajú s prírodninami, najmä horninami, drevom, papierom, ale aj plastom, epoxidovými živicami, plexisklom, so škvarou či svetelnými médiami.
Všetkým, ktorí sa podieľali na príprave ďakujeme a držíme slovenskému drotárstvu palce.