zvážanie obilia
doprava obilných snopov z poľa. S výnimkou neprístupných miest, odkiaľ sa obilie znášalo v plachte, sa až do kolektivizácie poľnohospodárstva používali na zvoz obilia vozy (rebriňák, drabinový voz). V niektorých oblastiach Slovenska (Gemer, Hont, Novohrad) do nich dávali plachtu (ponva, poňva, vozová plachta) na zachytávanie vytrúsených zŕn obilia. Na nerovných častiach chotára sa naložená fúra snopov na voze utiahla drevenou žrďou – pavúzom. Veľkosť nákladu závisela od terénu, v ktorom sa zvážalo, a od záprahu. Používali sa ľahšie vozy opatrené rebrinovými bočnicami. Ich dĺžka sa pohybovala okolo 400–500 cm. Ako záprahové zvieratá sa používali voly, kone, niekedy aj kravy. Roľníci, ktorí nevlastnili záprah, si najímali furmanov a túto prácu im spravidla odpracovali. Často sa dobytok spriahal do spoločných záprahov.