plachta

(plachétka, koncovka, trávnica, grastuch, zelenica, trakovica, popolnica, poňva, hamvaš, trogtuch)
na Slovensku najrozšírenejšia textilná pomôcka na prenášanie rozličných bremien, zhotovená z ľanového a konopného plátna. Nosenie pomocou plachty na chrbáte, uviazanej na hrudi, bolo charakteristické najmä pre ženy. Ak plachtu použili muži, niesli bremeno na ramene alebo na šiji. V plachte sa prenášalo seno, obilné snopy, vrecia so zemiakmi a inými poľnohospodárskymi produktmi z poľa do dediny, ale aj na hospodárskych usadlostiach. V oblastiach s pozemkami ťažko prístupnými dopravným prostriedkom sa v plachte vynášal maštaľný hnoj naložený v koši alebo vo vreci. Používala sa aj na prenášanie košov pri zbere menšieho množstva palivového dreva. Plachta slúžila na osivo pri ručnom siatí. Prenášanie v plachte má pozoruhodnú terminológiu vykazujúcu určitý územný výskyt – batoh, betoh, baťoh – najrozšírenejší názov na južnom Slovensku baťu, buťor, termín noša, noška – západné Slovensko, Záhorie a okolie Trnavy. V oblasti východného Slovenska prevažuje termín zajda, zajdka, ajda. Dva termíny bremeno, bremje, bŕme, bremä a ťarcha sú menej frekventované. Osobitú funkciu doloženú z celého územia Slovenska mala plachta bez trakov na prenášanie detí, v ktorej sa na chrbte nieslo dieťa alebo košík z lubov, v ktorom bolo uložené.