župa

1. administratívno-územná jednotka štátnej správy Uhorska 1849–1918 s vlastnou samosprávou. Župy nahradili bývalé šľachtické stolice, s ktorými sa územne zhodovali. Na území Slovenska sa úplne alebo sčasti rozprestieralo územie 20 zo 71 uhorských žúp. Celou rozlohou to boli župy Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Tekovská, Zvolenská, Liptovská a Šarišská. Trianonskou dohodou (1920) stanovená južná hranica Slovenska rozdelila 8 žúp, pričom na Slovensko pripadla väčšia časť Hontianskej, Gemerskej a Zemplínskej župy, približne polovica Komárňanskej, Ostrihomskej, Novohradskej a Abovskej župy a niekoľko dedín Rábskej župy. Na východnej hranici sa rozdelila Uhžská župa, ktorej väčšia časť pripadla Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská oblasť Ukrajiny). Menšia časť Oravskej a Spišskej župy pripadla Poľsku. Župné zriadenie pretrvalo do 1922. Administratívna inštitúcia žúp zohrala úlohu pri utváraní tradičných oblastí, pretože župy mali možnosť upravovať celoštátne nariadenia týkajúce sa hospodárskych, spoločenských a kultúrnych záležitostí, ktoré bezprostredne vplývali na život obyvateľstva. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 1867 sa právomoc žúp obmedzovala. Tradičné oblasti Slovenska sa kryjú so župami hlavne tam, kde župa tvorí prirodzenú prírodnú oblasť.
2. administratívno-územná jednotka Slovenska 1923–28 (Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická župa). Ich krátke trvanie bolo podmienené tým, že nerešpektovali niektoré danosti, napríklad prirodzené prírodné členenie, komunikačné ťahy a spoje;
3. administratívno-územná jednotka Slovenskej republiky 1940–45 (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Tatranská, Pohronská a Šarišsko-zemplínska župa).