tradičná oblasť

menšie územie, oblasť, ktorá má prirodzené územné vymedzenie, vlastné pomenovanie a existenciu regionálneho povedomia jej obyvateľstva. Hranice tradičnej oblasti sú dané buď geograficky, alebo vznikli v priebehu historického vývoja hospodárskych, spoločenských a kultúrnych podmienok. Na Slovensku sa veľká časť tradičných oblastí sformovala v rámci hraníc bývalých uhorských žúp, ktorých hranice korešpondovali s prirodzenými hranicami geografických oblastí. Za takéto oblasti sú považované Turiec, Orava, Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín, Tekov, Hont, Novohrad a Gemer. Vo väčšine prípadov ide o oblasti v horských oblastiach Slovenska. Popri tradičných oblastiach v hraniciach žúp vznikli aj oblasti v rámci iných geografických regiónov. Za takéto oblasti považujeme Záhorie, Kysuce, Horehronie, Zamagurie. V nížinných regionóch, bez výrazných prírodných hraníc sa tradičné oblasti nesformovali. Ak odborná literatúra člení aj toto územie na oblasti, vo väčšine prípadov ide o umelo vytvorený názov a priestorové vymedzenie sa zvyčajne opiera o výskyt len niekoľkých javov tradičnej kultúry. Za takéto oblasti možno považovať Myjavskú oblasť, Trnavskú oblasť alebo Podunajskú oblasť a ďalšie. Osobité oblasti sa sformovali aj v prostredí etnických menšín. Pre nemeckú menšinu je to najmä Hauerland – oblasť medzi Nitrianskym (pôvodne Nemeckým) Pravnom a Kremnicou. Pre maďarskú menšinu je to Csallóköz (Žitný ostrov), Mátyusföld (územie medzi Sencom, Galantou a Novými Zámkami) alebo Bodrogköz (územie v juhovýchodnom cípe Slovenska).