chudobinská povinnosť obce
povinnosť predstavenstva obce zabezpečiť zaopatrenie chudobným a iným osobám odkázaným na cudziu pomoc. Spočívala v poskytnutí miesta na spanie, jedla, odevu, obuvi, lekárske ošetrenia, opatery v chorobe či nevládnosti, v poskytnutí kresťanských sviatostí a v zabezpečení pochovania. V habsburskej monarchii bola chudobinská povinnosť nariadená zákonom v roku 1862. Obyčajne sa spájala s povolením žobrať a domovským právom. Chudobinské pokladnice obcí a kostolov bývali dotované bohatými jednotlivcami, testamentárnymi odkazmi, príjmami z peňažných trestov, zbierkami pri rozličných obradoch (napr. sobášna ofera). Chudobným, avšak práceschopným osobám poskytovali predstavenstvá obcí zamestnanie (obecní sluhovia, pastieri, tehliari), zriaďovali im v mestách, obciach obecné domy (pastiereň, špitál ap.). Chudobné obce im dávali stravu a nocľah po jednotlivých domoch zaradom ešte začiatkom 20. storočia.