výzdoba interiéru

estetická úprava priestorov domu, ktorá pozostávala z úpravy povrchu stien, stropu, podlahy a zariadenia miestností dekoratívnymi predmetmi. Začiatky výzdoby interiéru sú spojené so zánikom dymných izieb, čo umožnilo nielen bielenie stien vápenným náterom, ale aj väčšie použitie dekoratívnych predmetov. Podlaha sa zvykla zdobiť jednoduchými špirálovými alebo slučkovými vzormi, ktoré vznikali liatím tenkého pramienka vody alebo sypaním piesku. Kút v rohu za stolom mal reprezentačnú a kultovú funkciu. Na stenách nad ním visel rad obrazov svätcov. Na poličke v rohu stál krížik alebo soška svätca a svietniky so sviečkami. Rámy obrazov so svätcami, neskôr i rodinných fotografii boli príležitostne ozdobené papierovými kvetmi. Súčasťou výzdoby bola aj keramika. Maľované taniere, misy či džbánky, ktoré sa bežne nepoužívali boli zavesené na stene alebo na polici umiestnenej na čelnej stene. Na výzdobe interiéru sa podieľal tiež bytový textil, najmä vysoko vystlaná posteľ s perinou a vankúšmi oblečenými do vytkaných alebo vyšívaných obliečok, stôl prikrytý ozdobným obrusom a v rámiku visiaci ozdobný uterák. Celkový vzhľad dotváral maľovaný alebo vyrezávaný nábytok, ako aj ďalšie úžitkové a dekoratívne predmety – zrkadlo, hodiny, lampa, prípadne lyžičník, soľnička. Začiatkom 20. storočia začala tradičná výzdoba interiéru postupne podliehať vplyvu mesta.