výšivkárstvo

výšivkárstvo

výšivkárstvo 800 554 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

výšivkárstvo

výroba výšiviek na predaj. Na Slovensku ho v 2. polovici 19. storočia podnietil záujem na základe názoru, že ľudová výšivka je prejav duše národa. Výšivka sa stala módnym artiklom a prenikla do meštianskeho odevu. Roku 1873 rakúska arcikňažná Izabella založila spolok Izabella na výrobu a predaj výšiviek. Pracovali v ňom dedinské ženy pod dozorom učiteliek. Domáci i zahraničný predaj sprostredkúvala od r. 1909 aj Uhorská obchodná účastinárska spoločnosť i súkromné podniky, napríklad v Bratislave, Nitre, Viedni, Berlíne. Spolok Živena usporiadal v Martine 1887 výstavu slovenských ľudových výšiviek a roku 1910 založil účastinnú spoločnosť Lipa (obchodovala s výšivkami, robila kurzy). K úsiliu podporiť predaj výšiviek prispela aj pražská Zadruha (založená r. 1900), brnenská Ústredna (r. 1902), Družstvo pre speňaženie domáckeho ľudového priemyslu v Skalici, Detva. Výšivkárstvo sa rozšírilo v medzivojnovom období. Niektoré dediny boli zaplavované objednávkami, obchodnej iniciatívy sa ujalo aj dedinské obyvateľstvo. Muži i ženy z okolia Piešťan, Trnavy, Nového Mesta nad Váhom rozvinuli podomový obchod s výšivkami alebo ich predávali do obchodov, na trhoch, najmä trnavských, kde za výšivkami prichádzali záujemcovia zo zahraničia. Po r. 1945 sa výšivkárstva z hľadiska výtvarného, odbytového a propagačného ujalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby.

Predavačky výšiviek. Trnava, 1920. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto F. Sixta.
Predavačky výšiviek. Trnava, 1920. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto F. Sixta.

AutorOľga Danglová

Pozri aj
Literatúra

Chlupová, A.: Slovenská ľudová výšivka. Bratislava 1985.
Zajíčková, M.: Skalické výšivkárske družstvo. Skalica 1989.

Preskočiť na obsah