vŕbová píšťalka
hranová píšťala. Je 10 – 35 cm dlhá, vpredu pod hlavou trubice je vyrezaný oblôčik. Okrúhly kolíček siaha v trubici až po horný okraj oblôčika, v uzatvorenom dolnom konci je tiež zasunutý 10 – 20 cm dlhý kolíček. Oba konce píšťalky sú uzatvorené kolíkmi preto, aby sa kôrová trubica nesploštila a nedeformovala. Posúvanie spodného kolíka v trubici určuje základný tón píšťaly. Ak sa zmenší priemer kolíka, môže sa použiť v posúvateľnej funkcii, a tým meniť ladenie, využiť ho na kĺzavý glisandový zvuk. Vtedy dostáva označenie píšťalka s kolíkom. Väčšina vŕbových píšťaliek sa ponecháva v základnej forme, ale môžu sa vyrezať aj 1-3 hmatové otvory, ktorými získa náročnejšie hudobné uplatnenie. Osobitým druhom je vtáčik, u ktorého sa cez bočnú stenu vsunie píšťalka do 5 – 6 cm vysokého, dolu uzatvoreného valčeka, ktorý sa zvrchu naplní vodou. Fúkaním do píšťalky sa popri pôvodnom zvuku ozýva klokotavý a pískavý tón, ktorý pripomína čvirikanie.
Zhotoviteľmi píšťaliek boli deti v jarnom období, keď sa vo vŕbovej haluzine objavuje miazga. Vtedy ju klopkaním nožíkom alebo drievkom na kôru uvoľňovali z dreva, aby ju mohli „vykrútením“ vytiahnuť z kôrovej pošvy. Využívali na to aj krátke, akoby zaklínacie veršíky, ktoré mali zabezpečiť úspech pri zhotovení píšťalky. Je to najjednoduchšia a najobľúbenejšia detská zvuková hračka na celom Slovensku.
Zhotoviteľmi píšťaliek boli deti v jarnom období, keď sa vo vŕbovej haluzine objavuje miazga. Vtedy ju klopkaním nožíkom alebo drievkom na kôru uvoľňovali z dreva, aby ju mohli „vykrútením“ vytiahnuť z kôrovej pošvy. Využívali na to aj krátke, akoby zaklínacie veršíky, ktoré mali zabezpečiť úspech pri zhotovení píšťalky. Je to najjednoduchšia a najobľúbenejšia detská zvuková hračka na celom Slovensku.