vojenské a regrútske piesne

skupina folklórnych piesní o vojenskom živote. Špecifické sú tým, že v nich nachádzame najviac historických informácií. Majú prevažne lyrický charakter, menej je lyricko-epických a patria sem aj nepočetné balady. Vyznačujú sa mimoriadne pestrou tematikou:
a) regrútske piesne zaznamenávajú historické spôsoby náboru alebo nástupu do vojenskej služby (lapačky, verbovačky, odvody, asentírky, rukovačky). Obsahujú motívy násilného lapania, ľstivého chytania alebo lákania mládencov, novšie sú piesne o povinnom rukovaní (zavedenom r. 1868);
b) vojenské piesne zaznamenávajú zážitky z vojenského tábora, kasární, bojiska, popretkávané motívmi lásky k milej, matke, domovu, obáv zo zranenia i smrti. Texty o jednotlivých historických vojnách ozvláštňujú charakteristické dobové a geografické reálie. K najstarším patria protiturecké piesne, Rákoczyho povstanie reflektujú nepočetné kurucké piesne. V iných sa spieva o vojnách s Prusmi, napoleonských vojnách, revolučnom roku 1848 a ďalších udalostiach. Najrozsiahlejší je počet vojenských piesní o 1. svetovej vojne. Texty majú prevažne spomienkový a subjektívny charakter a zdôrazňujú utrpenie späté s vojnou, čím vyznievajú predovšetkým protivojnovo. Nachádzame v nich niektoré paralely s protivojnovými letákovými piesňami.
Melódie regrútskych a vojenských piesní sú dokladom dlhodobej aktuálnosti a životnosti týchto piesní v repertoári. Vyznačujú sa hudobnými štýlmi viacerých vývinových vrstiev od predharmonickej (napr. kvinttonálneho typu) cez modálnu medzivrstvu až po prejavy novšieho harmonického myslenia (piesne novouhorské a západoeurópskeho typu). K najpočetnejším patria nápevy s harmonickým myslením, ktoré v rámci Slovenska súvisia s inými lyrickými piesňami rôznych druhov a tematiky. Vojenské a regrútske piesne tvoria spolu asi 4 % piesňového repertoáru. Terénne výskumy zaznamenali znovuoživenie niektorých tradičných vojenských piesní počas 2. svetovej vojny.