viazanie

viazanie

viazanie 800 600 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

viazanie

(vyväzovanie, uzľovanie)
spôsob spájania vláken, nití, prútov a iných prvkov zväzovaním, viazaním uzlov. V produkcii textilu na Slovensku sa použitím uzlov tvoril textil zo sústavy nití (viazané strapce z osnovy i zo samostatného súboru rovnobežných nití) alebo z jednej nite (frivolitky, sieťovanie). Pri tvorbe viazaného textilu význam dekoratívnej funkcie uzlov narastal a postupne sa využívali výlučne podľa ich vzhľadu. Zväzovanie nití na okraji tkaniny ho malo spevniť a chrániť pred rozodratím. Strapce, strapky, francle z osnovných nití na okrajoch uterákov, obrusov, záster mali úžitkovo-dekoratívnu funkciu. V niektorých oblastiach viazali strapce zo samostatných nití a prišívali ich na okraje šatiek, ktoré ženy nosili na hlave. V okolí Trnavy sa napríklad viazanie ozdobných lemov rozšírilo asi v polovici 19. storočia. Kartúnové a vlnené šatky s bielymi strapcami z bavlny nosili staršie ženy v chladnom počasí. V okolí Topoľčian a Nitry, v Honte, Novohrade i na Horehroní bolo rozšírené zdobenie šatiek strapcami, často pestrofarebnými, z vlny, bavlny, menej z hodvábu. V tradičných predstavách malo viazanie i rozväzovanie uzlov magický význam: napríklad na uľahčenie pôrodu mali byť všetky uzly v dome rozviazané.

Viazané strapce na uteráku. Hont, 1950-1970. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.
Viazané strapce na uteráku. Hont, 1950-1970. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992.
Pátková, J.: Ľudový odev v okolí Trnavy. Bratislava 1957.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Na začiatku bol uzol. In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 3, 47-51.

Preskočiť na obsah