sieťovaniehttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/sietovanie1.jpg8001154Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
sieťovanie
(necovanie, filet)
technika viazania, ktorou sa z jednej nite zhotovoval prelamovaný textil – sieť. V písomných prameňoch z územia Slovenska zo 16.-17. storočia sa sieťované práce označovali ako reca, raca. Používanie a viazanie sietí je archeologickými nálezmi doložené z veľkomoravského obdobia z Mikulčíc na Morave. Od 16. do 18. storočia bolo sieťovanie rozšírené v prostredí šľachty a meštianstva, od 18. storočia najmä v textilnej produkcii vidieckeho obyvateľstva. Sieť sa tvorila z radov očiek, ktoré sa uzlíkom zachytávali o predošlý rad ôk. Očko vzniklo z nite, preloženej cez prst alebo paličku. Viazaná sieť mala štvoruholníkové (štvorcové alebo kosoštvorcové) očká. Na sieťovanie sa používala väčšia ihla na šitie alebo sieťovacia ihla, na ktorej bola aj namotaná niť. Sieťovaný textil sa zdobil buď priamo počas sieťovania, častejšie následne výšivkou na sieti. Sieťovaním sa zhotovoval textil, ktorý tvoril časť textílií (vložky, obruby) alebo celé sieťované textílie (rybárske a lovecké siete, čepce, goliere, zástery, záclony, prikrývky a i.). Čepce v 19. a 20. storočí sieťovali a nosili napríklad v oblasti Strážovských vrchov, na Spiši a na Orave. V mestách boli ešte v prvej polovici 20. storočia obľúbené sieťované záclony, dekoratívne prikrývky rozličných tvarov i rozličné odevné doplnky.
Sieťovanie čepca, zachyteného na spodnej časti praslice. Štrba (okr. Poprad), 2003. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.
Žena v sieťovanom čepci. Štrba (okr. Poprad), 2003. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.
Žena v sieťovanom čepci. Čičmany (okr. Žilina), 1. polovica 20. storočia. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto K. Plicka.
Sieťovaná obruba oltárnej prikrývky. Liptov, 18. storočie. Súkromný archív S. Kovačevičovej. Foto A. Paul.
Detail sieťovaného čepca. Batizovce (okr. Poprad), 1. polovica 20. storočia. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová.
Sieťovanie čepca, zachyteného na spodnej časti praslice. Štrba (okr. Poprad), 2003. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.