tlačenie obilia
(vydupávanie obilia)
mlátenie obilia pomocou hospodárskych zvierat. Na južnom Slovensku sa sporadicky udržalo do 30. rokov 20. storočia. O jeho existencii v období feudalizmu nemáme skoro nijaké historické doklady, ojedinele sa spomína v 18. storočí. Pravdepodobne ide o importovanú techniku, ktorá bola známa na Balkáne, v Maďarsku i na západnej Ukrajine. Tlačenie obilia sa robilo obyčajne na voľnom priestranstve, zväčša pred stodolou, v severných častiach pásma výskytu tejto techniky aj v stodole. Základom bol násad zo 4–6 mandeľov obilia. Na tlačenie obilia sa najčastejšie používali kone. Ak bol násad menší, pohonič stál v strede a viedol kone do kruhu, ak bol väčší, stál na okraji a nechal kone chodiť v menších kruhoch. Okraje uložených snopov sa prípadne mlátili cepmi, alebo ich vidlami prehadzovali do prostriedku. Násad sa dva až päťkrát prevrátil, aby sa obilie čo najlepšie vymlátilo. Nakoniec sa slama vytriasla a zrno sa ďalej čistilo.
mlátenie obilia pomocou hospodárskych zvierat. Na južnom Slovensku sa sporadicky udržalo do 30. rokov 20. storočia. O jeho existencii v období feudalizmu nemáme skoro nijaké historické doklady, ojedinele sa spomína v 18. storočí. Pravdepodobne ide o importovanú techniku, ktorá bola známa na Balkáne, v Maďarsku i na západnej Ukrajine. Tlačenie obilia sa robilo obyčajne na voľnom priestranstve, zväčša pred stodolou, v severných častiach pásma výskytu tejto techniky aj v stodole. Základom bol násad zo 4–6 mandeľov obilia. Na tlačenie obilia sa najčastejšie používali kone. Ak bol násad menší, pohonič stál v strede a viedol kone do kruhu, ak bol väčší, stál na okraji a nechal kone chodiť v menších kruhoch. Okraje uložených snopov sa prípadne mlátili cepmi, alebo ich vidlami prehadzovali do prostriedku. Násad sa dva až päťkrát prevrátil, aby sa obilie čo najlepšie vymlátilo. Nakoniec sa slama vytriasla a zrno sa ďalej čistilo.
