tehliarstvo

domácka, remeselná a továrenská výroba tehál. Rozvoj tehliarstva bol spätý s rozvojom miest. Hlina na výrobu tehál z hliniska sa najskôr zmiešala s vodou a premiesila sa (prekopaním, šliapaním, neskôr strojovo). Potom z nej ručne alebo vo formách tvarovali tehly, ktoré sušili v sušiarňach alebo na slnku. Výrobou nepálených tehál sa zaoberalo dedinské, najmä rómske obyvateľstvo. Na vypaľovanie tehál sa používali poľné pece (v domáckej výrobe nazývané kozel) alebo miliere, od 18. storočia stále objekty – tehelne. Výrobu pálených tehál u nás obnovili Taliani, ktorí stavali aj prvé významnejšie budovy kostolov a kláštorov. K jeho všeobecnému rozšíreniu došlo v 18. storočí, keď po dlhotrvajúcich obdobiach vojen podstatne vzrástol stavebný ruch, nastala hospodárska prosperita a zmenili sa životné potreby mešťanov, zemanov, ostatnej šľachty, kléru a iných. Roku 1890 bolo v slovenských župách 279 tehelní, roku 1930 už 489. Patrónom tehliarov bol sv. Štefan prvý mučeník.