studniarstvo
špecializované stavebné remeslo, ktoré sa zaoberalo budovaním studní. Patrilo medzi vandrovné zamestnania a malo sezónny charakter. Okrem Bratislavy a Bratislavskej župy, v ktorej existovalo do 20. storočia 18 studniarskych dielní, bolo na území Slovenska veľmi málo studniarov. Podľa štatistík ich v roku 1910 bolo približne 30 a v roku 1920 už iba 10. V roku 1942 bolo na vtedajšom území Slovenska 37 studniarov. Pri budovaní studní sa okrem hĺbenia zaoberali aj obkladaním ich stien. Miesto vhodné na vykopanie studne (napríklad s dostatočne silným podzemným prameňom vody) určovali prútkari, alebo to robili sami studniari, zvyčajne tiež pomocou prútika (virgule). Kopaním studní sa často zaoberali aj muži s inou výrobnou špecializáciou (napríklad kováči), alebo si studňu vykopali svojpomocne muži z rodín žijúcich v jednej časti obce či na jednej ulici.
Bratislavskí kopáči studní na maľbe v cechovej knihe cinárov z rokov 1643–1710. Kopáči pracovali, podobnými postupmi ako baníci, na opevňovacích prácach. Prevzaté z Kovačevičová, S.: Človek tvorca. Bratislava 1987, 53.
AutorJasna Gaburová
Pozri aj
Literatúra
Plessingerová, A.: Získávání a užívání vody ve slovenských obcích pod Javorníky. In: Český lid, roč. 50, 1963, č. 4, 193 - 206.
Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983.
