sluha

sluha

sluha 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

sluha

(čeľadník, maďarsky čeléd, nemecky dinsbote)
mládenec pracujúci vo vidieckej alebo mestskej rodine za odmenu (služobníctvo). Na vidieku najímali sluhov majetnejší gazdovia, ale i rodiny s nedostatkom pracovných síl (paholok). Zámožnejší gazdovia zamestnávali väčší počet sluhov, ktorí mali rozdelené pracovné povinnosti a diferencovali sa na starších (skúsenejších) a mladších. Po ukončení služby na Štefana, niekde 1. novembra, ktorá trvala najmenej jeden rok, dostávali okrem dohodnutej finančnej a naturálnej odmeny ako prejav spokojnosti gazdinej aj okrúhly koláč, zdobený vtáčikmi z cesta a farebnými stuhami (vrtáň, calta). V mestských rodinách zamestnávali sluhov pre potreby správy domu a domácnosti (kočiši, šoféri, záhradníci, správcovia domu ap.), k osobným službám členov rodiny (lokaji, komorníci). U remeselníkov a obchodníkov vykonávali sluhovia aj rozličné pomocné práce. Rozšírené bolo odchádzanie do služby mimo Slovenska (do roku 1918 do Rakúska ), a to aj z rodín strednej a bohatšej sociálnej vrstvy. Chlapci (štrajmli) pomáhali na hospodárstve roľníkov a vinohradníkov, popr. pri predaji poľnohospodárskych produktov a dobytka. V prvých desaťročiach 20. stor. v dôsledku novovznikajúcich pracovných príležitostí (najmä v priemysle, drevospracujúcom priemysle, pri železnici) počet mužského služobníctva značne poklesol.

AutorMagdaléna Paríková

Literatúra

Paríková, M.: Miesto a funkcie služobníctva v lokálnom spoločenstve. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, 191- 193.
Škovierová, Z.: Život v obci a výročné obyčaje. In: Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1986, 164-165.

Preskočiť na obsah