skladovanie ovocia

uskladňovanie ovocia s cieľom predĺžiť jeho pôvodné vlastnosti (vzhľad, chuť, vôňu) i do mimosezónneho obdobia. Význam skladovania ovocia narastal postupne s rozvojom obchodu s ovocím. Niektoré odrody ovocia získavali vhodným uskladnením na kvalite (hrušky uhniličením, plánky namrznutím). Ovocinárska literatúra v 18. a 19. storočí radila pestovateľom, ako správne ovocie skladovať a predĺžiť tak jeho trvanlivosť. Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom skladovania ovocia bolo jeho uloženie v hospodárskych priestoroch, a to podľa druhu a konkrétnych vlastností ovocia. Malé množstvo jabĺk a hrozna, určené na štedrovečerný stôl, sa uchovávalo zviazané nitkou a zavesené na povalové hrady.
Pod slamenými strechami sa uchovávali orechy, gaštany, ktoré sa zasypávali pieskom. Jablká a hrušky sa skladovali na povale, nad maštaľou, v šope alebo sypanci, kde ich ukladali do sena alebo slamy, v chladnejších komorách sa ukladali do jačmeňa, pšenice, pliev. V nekúrených predných izbách (parádne izby) boli jablká a hrušky rozložené na dlážke, pod posteľami alebo na skriniach. V oblastiach, kde bolo ovocie predmetom dlhodobého predaja v posezónnom čase, sa jeho skladovaniu venovala väčšia pozornosť. Keďže predaj zimných odrôd bol dôležitým zdrojom príjmov, skladovanie bolo otázkou zabezpečenia rodinných príjmov a bralo sa veľmi zodpovedne. Pestovatelia a obchodníci s ovocím na Gemeri uskladňovali ovocie v pivniciach pod obytnými domami, hrušky však iba do vrstvy 60–70 cm, inak by v hlbších vrstvách údajne rýchlo zožltli. Hontianski ovocinári ukladali jablká a hrušky vo viničných búdach (lochoch, hajlochoch) na latové police.