• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

ovocie

ovocie

ovocie 800 508 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

ovocie

plody rôznych druhov ovocných stromov pestované pre vlastnú potrebu alebo na predaj. Pestovanie a konzumáciu ovocia v dávnej minulosti nám dokladajú paleobotanické zvyšky semien plodov a archeologické nálezy náradia na území Slovenska už v praveku. Počas stredoveku sa pestovali v záhradách a sadoch cielene niektoré druhy ovocia, najmä jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany. Nové druhy a odrody ovocných stromov sa zavádzali na vidieku vďaka kláštorom, kde sa pokusne pestovali, ale i vďaka nemeckým kolonistom, neskôr prostredníctvom Turkov v období tureckej expanzie. V období feudalizmu mali na niektorých panstvách poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad. Pomerne veľký význam mal zber planého a divorastúceho ovocia (plané jablká a hrušky – plánka, čerešňa – vtáčnica, višňa – cigánska, maliny, jahody, drienky, lieskovce). Tieto plané stromy sa po presadení do sadov a záhrad cieľavedome ošetrovali, štepili, a tým sa rozširoval sortiment domácich odrôd. V rámci Slovenska sa vyprofilovalo viacero významných ovocinárskych stredísk, napríklad: Myjava a priľahlá kopaničiarska oblasť, južný Hont, Novohrad.
S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať a stali sa dôležitým obchodným i exportným artiklom. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich (od 15. stor. sa sušené slivky vyvážali do Čiech, Poľska; v 18. stor. sa plavili po Dunaji na Dolnú zem, od začiatku 19. stor. sa pálenka najmä zo sliviek prevážala na pltiach z Považia do Budapešti a pod.). Počas kapitalizmu sa vyvinuli nové formy a spôsoby obchodovania s ovocím, a to cez podomových obchodníkov, priekupníkov, do veľkoobchodov a konzervární. Na skvalitňovanie pestovania ovocia vplývalo osvetové pôsobenie odborných škôl, ovocinárskych spolkov, ktoré zakladali šľachtiteľské a pestovateľské škôlky. Vďaka ich činnosti sa v domácich záhradách i vo voľnej prírode rozšírili mnohé nové a vyšľachtené druhy ovocia.
Ovocie tvorilo dôležitú súčasť výživy človeka, dopĺňalo a obohacovalo každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa vo vegetačnom období konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo viacerými spôsobmi. Sušením na peci alebo v špeciálnych sušiarňach sa sušilo celé ovocie alebo narezané na kúsky, tzv. štiepky. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok (slivky, jablká) či osviežujúcich nápojov (hrušky, slivky, jablká, čerešne). Varením sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy (mušty). Destilovaním sa z ovocia stávala pálenka. Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny. Ovocie sa konzumovalo počas pôstu, pri niektorých prácach (pradenie, poľné práce, práce vo vinici). Bolo súčasťou obradových jedál i slávnostných hostín. V ľudovom liečení sa používalo v rôznych formách ako racionálny liečebný prostriedok (odvary, sušené, oleje z kôstok). Mnohé druhy ovocia boli symbolom krásy, plodnosti, lásky.

Sušenie sliviek v stodole. Maríková (okr. Považská Bystrica), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Dérer
Sušenie sliviek v stodole. Maríková (okr. Považská Bystrica), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Dérer

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Drábiková, E.: Vinohradníctvo a ovocinárstvo. In: Rača. Vlastivedná monografia. J. Podolák a kol. Bratislava 1989.
Kahounová, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník SNM 76 - Etnografia 23, 1982. 59-110.