rozpravánie zo života
žáner ústnej prózy, ktorý tvoria ucelené rozprávania o aktuálnych alebo nedávnominulých osobných i verejných udalostiach. Jeho hlavnou funkciou je zabaviť, informovať, poučiť. Viaže sa úzko na osobnosť rozprávača.
Najčastejšie námetové okruhy sú:
- biografické témy (životné osudy rozprávača, jeho príbuzných, známych, detstvo, mladosť, odchody za prácou, cesty, mimoriadne zážitky);
- komické témy (komické postavy, smiešne príhody);
- miestne mimoriadne udalosti (nešťastia, živelné katastrofy);
- historické rozprávania (zážitky z 1. a 2. svetovej vojny, SNP, iné historické udalosti, významné postavy).
Rozprávanie zo života nemá pevnú kompozičnú výstavbu, často je improvizované. Ak sa dlhšie udrží v repertoári rozprávača, ustaľuje sa jeho obsahová i jazyková výstavba. Príznačná je cyklizácia rozprávaní okolo jednej postavy, udalosti alebo témy. Do polovice 20. storočia sa takéto rozprávania zaznamenávali len málokedy, náhodne. Folkloristický výskum na Slovensku začal po druhej svetovej vojne zberom rozprávaní o vojnových a povstaleckých udalostiach. V súčasnosti je rozprávanie zo života jedným z najrozšírenejších žánrov ústnej prózy.
Rozprávanie Štefana Vitka zo Spišského Bystrého (okr. Poprad). Prevzaté z publikácie Michálek, J.: Keď je dobrá klobása... Spomienkové rozprávanie slovenského ľudu. Bratislava 1987, 13
AutorGabriela Kiliánová
Leščák, M. – Sirovátka, O.: Folklór a folkloristika. Bratislava 1982.
Kolečányi-Kosová, M.: K problematike rozprávaní zo života ako folklórneho druhu. Fr. Wollmanovi k sedmdesátinám. Sborník prací. Praha 1958, 530-540.
Michálek, J.: Keď je dobrá klobása... Spomienkové rozprávanie slovenského ľudu. Bratislava 1987.
