primáš-predník

vedúci huslista, ktorý určuje výber piesní, ich sled, kombináciu tancov, spôsob hry, tempo, začína a končí hru muziky. Býva v úzkom kontakte s tanečníkmi, aby vyhovel ich želaniam. Jeho úlohou je predniesť základnú melódiu, podľa ktorej sa orientujú ostatní hráči. Nevedie muziku len počas bezprostrednej hry. Na prípravných stretnutiach (skúškach) zlaďuje súhru muzikantov a vedie aj mladších alebo nových členov muziky. Väčšia časť primášov nemala hudobné vzdelanie a učili sa ako samoukovia. Od 70. rokov 20. storočia pôsobia primáši s hudobným vzdelaním, hoci ich hra v ľudovej muzike je naďalej podriadená princípom posluchovej tradície. Repertoár a štýl hry získali spravidla tradičnou cestou hraním v dedinskom spoločenstve alebo sprostredkovane vo folklórnych súboroch.
Primášov niekde podporuje pomocný primáš alebo druhý huslista. V Hrochoti preberá aj vedúcu úlohu tým, že vyzdobí nápev zatiaľ čo druhý hrá hladko, potom sa v úlohách vystriedajú. V Pohorelej druhý huslista je tým, ktorý neustále bohato cifruje a vytvára samostatný sprievodný hlas. Podobná deľba súhry je zaužívaná aj v iných muzikách, ako na Horehroní a východnom Slovensku. Osobitý druh súhry sa praktizuje na Podpoľaní, kde primáš a druhý huslista hrajú identickú reťaz zložitých cifier v unisone alebo s malými zmenami (v Hriňovej).
Najlepšie muziky a primáši vyrástli v rodinnom prostredí: muziky Melicherčikovcov v Stožku, Paláčovcov v Hrochoti, Bartošovcov v Čiernom Balogu, Berkyovcov v Očovej a inde, Pokošovcov v Telgárte a v Šumiaci, Šimekovcov v Suchej hore, Zubajovcov vo Východnej, Muchovcov v Terchovej, Hrončekovcov a Paprčkovcov v Hriňovej, Radičovcov v Kokave nad Rimavicou, Molotovcov v Detve, Dudikova rodina na Myjave, Žoltákovci v Raslaviciach, Česlakova muzika v Zamutove, Vidiečanová v Habovke a ďalšie, ktoré poznáme ako významných nositeľov ľudovej a národnej muzikantskej tradície bez ohľadu na ich pôvod.