muzika

(ľudová hudba)
združenie viacerých muzikantov. Základom je koordinovaná súhra a rozdielna funkcia najmenej dvoch hudobníkov (gájd a huslí na hornej Orave), osobité obsadenie je v Turej Lúke (trubka, klarinet a heligónka). Väčšie muziky dosahujú do 9 muzikantov. Obvykle tvoria hudobný sprievod k tancu, slávnostným príležitostiam a obradom (svadobný sprievod, fašiangy a iné).
Na Slovensku dominujú sláčikové muziky, ktoré sa podľa regiónov značne odlišujú. Skladajú sa najmenej z troch zložiek, ktoré musia byť obsadené: primáša-predníka, ktorý vedie melódie, kontráša, ktorý zabezpečuje harmonicko-rytmický sprievod a najhlbšie ladený nástroj (basa, basička) riadi rytmický priebeh hudby. Regionálne rozdiely sú v zdvojení alebo zosilnení niektorej skupiny nástrojov. Jeden primáš vedie muziky na severnej Orave (Suchá Hora, Hladovka) a k nemu sa pripájajú dvaja kontráši a jeden violončelista. V Terchovej sú základom obsadenia dvaja huslisti (primáš a sekund), jeden husľový kontráš a malá basička. Na hornom Liptove vedie primáš, k nemu dvaja kontráši (husľová a violová) a kontrabas. Na Podpoľaní dominuje predník a pomocný primáš, dvaja kontráši (husľová a violová) a kontrabas. Každá skupina môže byť rozšírená: vedľa primáša ďalší dvaja huslisti (na Horehroní, na Kopaniciach). Veľké muziky má Skalica a Myjava, kde sú zdvojené alebo strojené aj hlbšie nástroje o dvoch čelistov a kontrabasistov.
Sláčikové hudby vznikali v 17. storočí. K najstarším patria fidulového typu (na Liptove s malou a veľkou oktávkou a korýtkovou alebo kôrovou basičkou). Od 18. storočia sa rozširovali o cimbal, od 2. polovice 19. storočia o klarinet. V 19. a 1. polovici 20. storočia dosiahli muziky vo viacerých regiónoch technický a štýlový vrchol, najmä vo variačnej technike a bohatosti harmonickej zložky. Opätovný vzostup je spätý so záujmom mladých, hudobne vzdelaných muzikantov a starostlivosťou o detské muziky.