prielohové hospodárenie

cyklický extenzívny spôsob obrábania pôdy. Jeho staršou formou bolo nepravidelné prielohové hospodárenie, pri ktorom sa pôda využívala 3–6 rokov, pokiaľ sa nevyčerpala jej prirodzená úrodnosť. Obrábanie novej pôdy súviselo obyčajne so zmenou sídla. Pravidelné prielohové hospodárenie súvisí so stabilným sídlom, kde sa cyklicky využívala okolitá pôda. Tejto forme zodpovedala prevaha pestovania jarín, najmä prosa, ktorým sa v odpočinutej pôde darilo najlepšie. Takáto extenzívna poľnohospodárska výroba si vyžadovala menej osiva a menej trpela neúrodami a chorobami pestovaných plodín. Jej nevýhodou však bolo, že na veľkých plochách pôdy uživila málo ľudí, lebo sa obsievala len jej jedna desatina až jedna dvadsatina. História agrárnej kultúry na Slovensku dokladá návraty k prielohovému hospodáreniu vždy v časoch, keď sa zhoršili sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva, napríklad v 13. storočí po vpáde Tatárov, a najmä v 16. storočí po plienení južného Slovenska Turkami. Etnografické pramene dokladajú tento spôsob hospodárenia na Slovensku ešte aj v 20. storočí, keď existovalo popri trojpoľnom hospodárení na poliach veľmi vzdialených od sídla, prípadne pri nedostatku lúk a pasienkov, keď sa prielohy (pôda, ktorá sa nechala viac ako dva roky zatrávnená) kosili a spásali dobytkom. Častým dôvodom pretrvávania prielohov bol aj nedostatok pracovných síl a záprahu.