plošné miery

plošné miery

plošné miery 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

plošné miery

miery na meranie rozlohy pôdy a nehnuteľností. Vychádzali z množstva práce vykonanej za deň, množstva vysiateho obilia, získanej úrody, z formy meracích nástrojov i praxe zdaňovania. Niektoré záviseli od kvality pôdy: 1 merica na úrodnej pôde, do ktorej sa sialo obilie hustejšie, mala menšiu rozlohu ako na pôde menej úrodnej. Najstaršou mierou plochy, známou na území Slovenska, je 1 mansio. Možno ho stotožniť s usadlosťou, kúriou (dom s určitou rozlohou poľností), lánom (v obciach založených nemeckou kolonizáciou) i raľou. Kvalita pôdy nevplývala na rozlohu mier poplužie, jutro (plocha zoraná za 1 deň jedným pluhom; kráľovské jutro = 84 árov), štvorcová siaha, prút (asi 26 árov). Po urbárskej regulácii bola základnou plošnou mierou viedenská siaha (3,596 m2). Rozloha lúk sa udávala v koscoch i vo fúrach, siahach získaného sena. Jednotkou rozlohy viníc bol 1 kopáč.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Kavuljak, A.: Staré pozemkové miery. Historický sborník, roč. 1, 1943, 3-15.
Staré a nové meranie pozemkov. In: Kupecký a priemyslený obzor (príloha Hospodárskych novín), roč. 4, 1903, č. 1, 1.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné