usadlosť
- stará plošná miera, za feudalizmu súčasne aj daňová jednotka (sessio, porta). Predstavuje takú rozlohu ornej pôdy a lúk, ktorá umožňovala reprodukciu roľníckej rodiny, pre feudálnu vrchnosť zabezpečovala feudálnu rentu a pre štát daňový príjem. Bola základnou hospodárskou a daňovou jednotkou, podľa ktorej sa určovali poddanské dávky a povinnosti. Mohla obsahovať viac katastrálnych usadlostí. Jej rozloha sa postupne zmenšovala. V stredoveku to bolo 42-168 hektárov, v 16. storočí v okolí Komárna okolo 40 jutár a Šurian 30 jutár, v 17. storočí v Tekove 27 jutár ornej pôdy a podobne. Podľa urbárskej regulácie z r. 1767 patrilo k 1 poddanskej usadlosti v intraviláne 1 jutro pôdy, v extraviláne podľa oblastí 16-40 jutár ornej pôdy a 6-22 koscov lúk (6,9-17,26 hektárov);
- roľnícky dvor zastavaný obytnými a hospodárskymi stavbami a k nemu patriace pozemky v intraviláne aj extraviláne obce.
