ozembuch

prevažne kombinovaný samoznejúci hudobný nástroj. Na palici (80 – 160 cm) sú pripevnené rôzne sústavy plieškov, zvoncov a činela, na ktorú sa udiera. Pri natriasaní pliešky narážajú na seba a vydávajú chrastivý, cinkotavý zvuk. Od vrchu sa natiahnu drôtené struny, ktoré imitujú strunný nástroj, ale na struny sa iba udiera jednoduchou alebo zúbkovanou palicou. Na niektorých nástrojoch je na vrchu voľne osadená činela alebo vyrezaná komická tvár či postava. Činely sa môžu upevniť aj v stredovej časti. Údery na drôtené struny a činel sa rytmicky striedajú s údermi nástroja o podlahu. Na spodnom konci palice býva tlmiaca guma, aby tvrdý úder neprehlušil bohatší zvuk chrastidiel. V strednej časti môže byť upevnený malý bubon, ktorý slúži ako udieraný membrafón. Ozembuch nemá konštrukčné pravidlá, jeho stavba je ponechaná na fantáziu a zvukovú predstavu výrobcu a užívateľa. Je variabilným a mnohodimenzionálnym ľudovým nástrojom rozmanitého zvuku, tvaru a charakteru. Slúži ako sprievod k tancu, ale používali ho najmä žobráci a potulní muzikanti ako zábavku na jarmokoch. Dnes sa uplatňuje najmä vo fašiangovej obchôdzke masiek. Zvláštnosť a nekonvenčnosť ozembuchu zvyšuje používanie samorastu ako nosnej palice, tvarovanie a vyrezávanie do tvaru zvierat, tváre a fantastických postáv. Používa sa tiež ako sprievod k heligónke a spevu.