oráč
(rataj)
osoba, ktorá orala pluhom alebo radlom. V stredoveku patrili oráči k služobníkom kráľovského alebo cirkevného majetku (servi aratores). Ich existenciu počas celého obdobia poddanstva dokladá historický materiál (cechy oráčov; v roku 1622 existoval cech oráčov v Levoči). Koncom 18. storočia Turčianska stolica stanovila napríklad oráčovi zorať denne na panskom tri bratislavské merice pôdy. Po zrušení poddanstva vykonával roľník túto prácu buď v rámci polofeudálneho systému zmluvných a majerských želiarov s robotnou povinnosťou až 150 dní ročne, alebo ako bíreš.
Oráč. Liptovská Teplička, okr. Poprad. Foto N. Tomanová, 1972. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.
AutorPeter Slavkovský
Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974.
Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009.
