obradové jedlá
jedlá funkčne späté s rodinnými alebo kalendárnymi obradmi spoločenstva. Pôvodne sa obradové jedlá pripravovali pri významných udalostiach v živote človeka – ukončenie alebo započatie poľnohospodárskych prác, narodenie dieťaťa, svadba, úmrtie člena rodiny. Usporadúvali sa slávnosti, ktorých význam sa umocňoval spoločným jedením a pitím. Vlastnosti, tvar a množstvo podávaných jedál symbolizovali určité predstavy či želania ľudí. Ich výber bol dobre odpozorovaný zo sveta prírody. Nový život a jeho kontinuitu symbolizovalo vajce a okrúhly koláč, očakávanú plodnosť kohút a sliepka, prosperitu zrná obilnín, strukovín a maku, zdravie cesnak, sladký život med a pod. Korene tejto symboliky siahajú do predkresťanského obdobia a pretrvávajú v našom kultúrnom dedičstve dodnes. Za tradičné sa považujú aj novšie prvky, ktoré do obradových jedál prenikli prostredníctvom kresťanstva. Aj keď mali širší, nadetnický charakter a vychádzali z rôznych cirkevných nariadení a kresťanskej symboliky, boli u nás všeobecne prijaté. Typickým príkladom je štedrovečerná ryba alebo oblátky či veľkonočný baránok. Vzájomným prevrstvením týchto základných tendencií a ďalších faktorov sa postupne vykryštalizovali obradové jedlá , ktoré sa pravidelne podávali na výročné sviatky a pri dôležitých medzníkoch života a práce rodiny. Význam obradových jedál sa umocňoval ďalšími praktikami, napríklad spoločným jedením a pitím, stabilným počtom či poradím jedál, jedením zo spoločnej misy, svätením jedál v kostole. I keď viera v ich magický účinok značne oslabla alebo úplne zanikla, v súčasnosti pretrváva podávanie obradových jedál ako súčasti rôznych sviatkov.