obecný sluha

obecný sluha

obecný sluha 800 1102 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obecný sluha

(bubeník, bachter, hajdúk, zakazáč, armecki, ordinanc, konšel, boženík, burger, pougár, klajnrichter, kišbíró)
bubeník, zriadenec, vybehávač obecného úradu. Na malých dedinách vykonával i ďalšie služby (napríklad ako hlásnik, úradný doručovateľ a iné). Obyčajne pred kostolom, krčmou, kováčňou, na križovatke ciest zvolával obyvateľstvo bubnovaním, miestami i trúbením, aby im prečítal, prípadne ústne odovzdal nariadenia a správy obecného úradu i spolkov. S ukončením elektrifikácie krajiny a všeobecným zavedením miestneho rozhlasu v 50. rokoch 20. storočia šírenie verejných správ týmto spôsobom zaniklo. V mikroregionálnych názvoch sa sústreďujú rozličné funkcie obecného sluhu – od poslíčka, strážcu a zabezpečovateľa poriadku až po zástupcu v obecnej rade. Pochádzajú z čias historického zemepanského i mestského práva a odkazujú na vývin správy obcí i samotného zamestnania.

Žena vo funkcii miestneho bubeníka. Turie Pole (okr. Zvolen), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová
Žena vo funkcii miestneho bubeníka. Turie Pole (okr. Zvolen), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová

AutorZora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

Apáthyová-Rusnáková, Z.: Spoločenstvo dediny. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 62-65.
Apáthyová-Rusnáková, K., Stoličná, R.: Spoločenstvo obce a rodiny. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava 2000, 171-189.

Preskočiť na obsah