obecný sluha
(bubeník, bachter, hajdúk, zakazáč, armecki, ordinanc, konšel, boženík, burger, pougár, klajnrichter, kišbíró)
bubeník, zriadenec, vybehávač obecného úradu. Na malých dedinách vykonával i ďalšie služby (napríklad ako hlásnik, úradný doručovateľ a iné). Obyčajne pred kostolom, krčmou, kováčňou, na križovatke ciest zvolával obyvateľstvo bubnovaním, miestami i trúbením, aby im prečítal, prípadne ústne odovzdal nariadenia a správy obecného úradu i spolkov. S ukončením elektrifikácie krajiny a všeobecným zavedením miestneho rozhlasu v 50. rokoch 20. storočia šírenie verejných správ týmto spôsobom zaniklo. V mikroregionálnych názvoch sa sústreďujú rozličné funkcie obecného sluhu – od poslíčka, strážcu a zabezpečovateľa poriadku až po zástupcu v obecnej rade. Pochádzajú z čias historického zemepanského i mestského práva a odkazujú na vývin správy obcí i samotného zamestnania.