mužská košeľa

druh mužského základného odevu. Košele na pracovné a všedné príležitosti sa šili z doma tkaného hrubšieho konopného alebo ľanového plátna. Na sviatočné príležitosti boli z jemnejšieho domáceho plátna alebo z kupovaných bielych materiálov. Do polovice 20. storočia existovali dva strihy košieľ, jeden bez ramenných švíkov a druhý s ramennými švíkmi. Pri šití sa využívala šírka plátna a jeho pevné okraje. Plátno sa strihalo podľa osnovy a útku do pravouhlých dielov. Košeľa bez ramenných švíkov, zaväzujúca sa na pár tkaníc, sa vyskytovala takmer na celom území Slovenska. Košeľa s ramennými švíkmi, zaväzujúca sa na 2 páry tkaníc, sa vyskytovala len na juhozápadnom Slovensku. Na väčšine územia Slovenska prevládala košeľa siahajúca niže pása. Krátka košeľa, siahajúca len do pása sa nosila hlavne na strednom Slovensku, čo pravdepodobne súviselo s nosením širokého koženého opaska. Zvláštny druh mužskej košele predstavovala tzv. detvianska košeľa, ktorá siahala len do pol hrude. Všeobecne sa košeľa nosila zakasaná, len pri práci v letnom období mohla byť vykasaná. Košele boli zdobené výšivkou alebo vytkaním, obe často dopĺňala čipka. Výzdoba bola sústredná prevažne na hrudi a rukávoch, tiež na golieri a manžetách. Množstvo a farebnosť výzdoby súviseli s vekom nositeľa a príležitosťou nosenia, ako aj s regionálnym charakterom odevu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali muži nosiť košele, ktorých strih napodobňoval mestskú košeľu. Košele mali rovný strih, ale zúžené rukávy s manžetami, preložený golier a zapínali sa na sklenené gombičky. V tom istom období sa objavili aj tzv. slovenské košele bez goliera alebo s nízkym stojatým golierom, so zapínaním na pleci, ku ktorým sa nosila vyšívaná náprsenka s regionálnymi vzormi vyšívania. Ako prejav národného uvedomenia ju nosili aj niektorí muži v mestskom prostredí.