modrotlačiarstvo
druh farbiarstva zameraný na výrobu modrotlače. V Európe sa rozšírilo v súvislosti s importom indiga a módnych modrotlačových látok z Indie v 16. a 17. storočí. Na Slovensko preniklo v 18. storočí pravdepodobne z Nemecka. Tlačiari, ktorí. vzorovali látky, pracovali v rámci farbiarskych cechov. V 18. storočí, keď bola modrotlač obľúbenou látkou v meštianskom odeve, jestvovali modrotlačiarske dielne skoro v každom mestečku. Ich počet sa začal redukovať s prijatím továrenských látok a vzorovaných kartúnov do meštianskeho odevu a v 19. storočí sa modrotlačiarstvo preorientovalo na vidieckych zákazníkov. Dielne sa sústreďovali najmä v oblastiach, kde sa vyrábalo plátno na predaj (Orava, Šariš, Liptov) a postupne sa rozšírili na celé územie. Ešte v prvej polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných vyše 30 modrotlačiarskych dielní. Najdlhšie, až do smrti posledného modrotlačiara Stanislava Trnku v roku 2010, bola činná dielňa v Púchove.
Celodrevená forma na potláčanie látky používaná v modrotlačiarskej dielni v Kežmarku, 1860. Prevzaté z Vydra, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava 1954, s. 45
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Danglová, O.: Má ešte dnes remeslo zlaté dno? Príbeh modrotlačiarskej dielne Stanislava Trnku. In Remeslo/Umenie/Dizajn 2008, č. 2 s. 34.
Vydra, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava 1954.
