modrotlač

indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Na podobnom princípe je založené aj batikovanie. Ako rezerváž sa pri výrobe modrotlače používala krycia kaša – pap, ktorá sa nanášala ručne tlačením pomocou modrotlačiarskych foriem, novšie strojom pomocou perrotiny. Potlačené plátno sa po zaschnutí farbilo ponorením do kadí naplnených indigovým roztokom (kypa). Rezerva sa odstraňovala praním v roztoku kyseliny sírovej. Usušené plátno sa mangľovalo. Čím bol mangeľ ťažší, tým bolo plátno lesklejšie a vzor výraznejší. Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z 1783 z Kremnice a z 1784 z Dobšinej. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do rozmanitých lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorníkov priamo v dielňach alebo kupovali na jarmokoch. Jednotlivé dielne mali svoje rajóny a vedeli, čo sa v ktorej dedine či regióne požaduje. Pôvodnejšie a staršie boli veľké vzory tlačené ručne drevenými formami z hruškového alebo orechového, javorového, slivkového dreva. V 1. polovici 20. storočia boli ešte v obľube v Turci, Liptove, Spiši, Šariši. Novšie drobnejšie vzory sa tlačili formami s vbíjanými mosadznými drôtikmi a plieškami, ktoré boli pre svoju trvanlivosť vhodné na strojovú tlač. Uplatnili sa na západnom a východnom Slovensku. Okrem modro-bielej modrotlače sa pomocou rozličných rezerv vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom.