mláťačkárstvo

mláťačkárstvo

mláťačkárstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mláťačkárstvo

remeslo určené na strojové vymlátenie obilia. Na Slovensku sa rozšírilo po 1. svetovej vojne. Vykonávali ho zväčša remeselníci – strojní zámočníci, niekde kováči. Bolo rajonizované na jednotlivé dediny alebo ulice, či usadlosti v rámci dediny – rajóny. Regulované bolo na základe zmluvných vzťahov a živnostenského oprávnenia. Za svoju prácu bol mláťačkár vyplácaný dohovorenou sumou peňazí, alebo naturáliami – určitou časťou vymláteného obilia. Mlátiť sa začalo hneď po žatve. Mláťačka a hnací stroj (parný neskôr naftový) boli vlastníctvom mláťačkára, resp. tzv. mláťačkárske družstvá. Jeho členmi boli roľníci podieľajúci sa na spoločnej kúpe mláťačky. Tieto družstvá zväčša mlátili len pre svojich členov. Od 40. rokov 20. storočia mali mláťačkári prideleného komisára, ktorý viedol aj evidenciu vymláteného obilia. V roku 1946 bolo na Slovensku 4107 mláťačkárov.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Hyčko, J.: Žatevné a mlatobné náradie. Martin 1973.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.
Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné