miestne povesti

miestne povesti

miestne povesti 800 418 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

miestne povesti

(miestne báje, skazky)
epický žáner ľudovej prózy. Miestne povesti sa tematicky viažu na konkrétne miesto, lokalitu, prírodný útvar (skala, jaskyňa, hora), pamätný strom, studničku, jazero, kostol, hrad. Spravidla podávajú naivnú etymológiu pomenovania miestneho objektu (podľa majiteľa, prvých osadníkov, významnej udalosti, ktorá sa na tom mieste odohrala, alebo podľa zvolania či rozhovoru, ktorý prebehol vo chvíli založenia). Vysvetľujú vznik a pôvod zvláštnych javov, objektov a útvarov (skamenení svadobčania, prepadnutý kostol v jazere) a v duchu ľudových predstáv rozprávajú o ich čarovnej moci (rytieri čakajú v hore na pokyn k obrane národa; biela pani poskytovaním pomoci chudobným vykupuje hriešny život svojho manžela). Takmer každá lokalita má určitý fond takýchto povesťových motívov a látok, ktoré dodnes tvoria súčasť rozprávačského repertoáru. Poetická forma býva jednoduchá, často ide o jedinú zápletku, jeden motív podaný objektívnym vecným štýlom. Mávajú podobu stručného vysvetlenia alebo holej správy, ktorá býva súčasťou informácií o lokalite.

Rozprávanie M. Jakabčica z Klenovca (okr. Rimavská Sobota). Prevzaté z publikácie Michálek, J.: Zvonové studničky. Slovenské ľudové povesti. Bratislava 1990, 115
Rozprávanie M. Jakabčica z Klenovca (okr. Rimavská Sobota). Prevzaté z publikácie Michálek, J.: Zvonové studničky. Slovenské ľudové povesti. Bratislava 1990, 115

AutorHana Hlôšková

Pozri aj
Literatúra

Hlôšková, H.: Funkcia povesti v diele Andreja Kmeťa. In: Jasenák, L. (zost.): Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Martin 1993, 76-102.
Komorovský, J.: Pramene ľudových eschatologických legiend a povestí. In: Slovenský národopis 47, 1999, 141-159.
Michálek, J.: Zvonové studničky. Slovenské ľudové povesti. Bratislava 1990.

Preskočiť na obsah