ľudová umelecká výroba

organizovaná výroba úžitkových a dekoratívnych predmetov z tradičných materiálov tradičnou technológiou, ktorej formy boli a sú výrazne ovplyvňované organizátormi tejto činnosti. Za jej hlavné kritérium je považovaná výtvarná hodnota výrobku. Oproti rôznym termínom, ktoré pod pojem ľudová výroba zaraďovali väčšinu podomácky vyrobených predmetov, používaných vo vidieckom prostredí, po 2. svetovej vojne sa začal používať termín ľudová umelecká výroba, zdôrazňujúci ich estetickú zložku. Vývin termínu má korene v 2. polovici 19. storočia a súvisí s procesom národného uvedomenia. Najvýraznejším znakom tejto výroby sa stal národný ornament, realizovaný rôznymi technikami na výrobkoch zo všetkých druhov materiálu. Do živelného rozvoja ľudovoumeleckej výroby sa snažila zasiahnuť uvedomelá časť slovenskej buržoázie jej organizovaním na družstevnom a spolkovom základe. V roku 1921 vznikol v Martine Štátny ústav pre zveľaďovanie živností, uskutočňujúci kurzy ľudovej umeleckej výroby v oblasti spracovania dreva, vlny, slamy, plsti, textilných vláken, hliny a kožušín. Dekrétom prezidenta republiky o ľudovej a umeleckej výrobe číslo 110 z roku 1945 vzniklo Ústredie ľudovej a umeleckej výroby v Prahe s pobočkou v Bratislave. Vo vzájomnom prepojení teórie a praxe rozvíjalo výskumnú, dokumentačnú, vývojovú, výrobnú, propagačnú i obchodnú činnosť v intenciách zachovania pozitívnych hodnôt tradičnej ľudovej výroby a jej tvorivého prispôsobovania potrebám moderného života. Inštitúcie, ktoré sa dovtedy starali o organizovanie domáckej výroby, zanikli alebo sa včlenili do ÚĽUV-u, zabezpečujúceho výrobu zakladaním družstiev. V roku 1954 sa družstvá z ÚĽUV-u vyčlenili. V roku 1958 prešla starostlivosť o ľudovú umeleckú výrobu definitívne z rezortu miestneho hospodárstva do rezortu kultúry. Starostlivosťou, výskumom, organizovaním výroby i predaja výrobkov bolo poverené Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Ideovo-umeleckým dozorom nad ľudovou umeleckou výrobou na Slovensku bol zákonom SNR o ľudovej výrobe a umeleckých remeslách č. 4/1958 Zbierky poverený rezort kultúry. Prvoradou sa tak stala kultúrno-spoločenská funkcia ľudovej umeleckej výroby. Zákon ustanovil komisiu na kvalifikovanie pracovníkov v ľudovej výrobe a ich označovanie titulom ľudový umelecký výrobca alebo majster ľudovej umeleckej výroby.