kútna plachta

kútna plachta

kútna plachta 800 535 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kútna plachta

(kútnica, zástelná plachta, záponná plachta, plachta pre šestonedieľku, zasteľacia plachta, zastelačka, presteradlo, plachta na záclonu, ketižová plachta, šestka)
obdĺžniková textília, zošitá z 2–3 až 5 kusov plátna, slúžiaca na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle. Okolo dvoch strán postele, umiestnenej v rohu izby, ju po pôrode zavesila pôrodná baba. Plachta bola buď pripevnená na strope, alebo mala rohy zachytené na stenách a v strede bola zavesená na palici, hrabliach, vidlách zastoknutých v rohu postele. Aby bola šestonedieľka do vádzky chránená od zlých vplyvov, nesmeli za plachtu vojsť ani najbližší príbuzní mužského pohlavia a žena nemala spoza nej vychádzať. Ženu i dieťa mali chrániť predmety zašité, zavesené na plachte (cesnak, ihly, klince, byliny, kúsok chleba ai.) i výzdoba plachty (použitie červenej farby, motívov kohúta, Baránka božieho a pod.). Kútna plachta sa prípadne používala aj na zavitie dieťaťa neseného na krst alebo ju matka mala na pleciach pri vádzke, nevesta pri sobáši. Prípadne ňou zakryli ťažko umierajúcu ženu, aby jej odobrala bolesti (ako pri pôrode), alebo jej ju dali do truhly.

Kútna plachta upravená pomocou vidiel (rekonštrukcia). Liptov, asi začiatok 20. storočia. Prevzaté z Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Bratislava 1995, 295.
Kútna plachta upravená pomocou vidiel (rekonštrukcia). Liptov, asi začiatok 20. storočia. Prevzaté z Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Bratislava 1995, 295.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Bednárik, R.: Hmotná kultúra slovenského ľudu. In: Slovenská vlastiveda II. Bratislava 1943, 7-121.
Stehlíková, M.: Ľudové zdobené plachty. Banská Bystrica 1966.

Preskočiť na obsah