krpka

(čepák, hrkáč, buťkáš)
hrnčiarska, fajansová, kameninová, sklená alebo drevená nádoba na tekutinu, s uškom a úzkym hrdlom ukončeným jedným alebo viacerými plastickými prstencami, tiež s ručne formovanou výlevkou (pyštek). Pôvodne slúžila na prenášanie a uchovávanie chladnej vody v teréne, pri poľných prácach. Najstaršie krpky pochádzajú z v neskorostredovekých nálezov. Ešte aj na začiatku 20. storočia boli bežné krpky zadymované alebo glazované len na hrdle a vnútri nádoby, ale tiež celé polievané s jednoduchou alebo náročnejšou výzdobou. Proti usádzaniu vodného kameňa sa dávala dovnútra krpky keramická guľôčka, ktorá pri pohybe hrkala. Hlinené krpky so špecifickými výzdobnými znakmi vyrábali na celom území Slovenska všetky hrnčiarske dielne. Fajansové krpky, ktoré prevzali tvar hrnčiarskych, sa začali vyrábať v západoslovenských dielňach v 18. storočí pod názvom čepáky. Krpky často patrili medzi funkčné i reprezentačné kusy inventára roľníckych i remeselníckych domácností.