kraslica

(pisanka, veľkonočné vajíčko)
slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.