kalendár

1. systém datovania, rozdelenia dní, týždňov a mesiacov v roku. Dnešný kalendár sa vyvinul z pôvodného starorímskeho (z latinského kalendae – prvý deň v mesiaci), reformovaného Gaiom Juliom Caesarom r. 46 pred naším letopočtom. Základom juliánskeho kalendára bol slnečný rok trvajúci podľa vtedajších prepočtov 365 dní a 6 hodín. Nepresnosť prepočtov postupne spôsobila jeho zaostávanie za skutočným rokom. Preto pápež Gregor XIII. vyhlásil 22. 2. 1582 reformu juliánskeho kalendára a nahradil ho večným kalendárom (zaostávanie sa odstránilo vynechaním desiatich dní: po 4. 10. 1582 sa písalo 15. 10.), ktorý sa nazýva aj gregoriánsky. V Uhorsku bol večný kalendár prijatý bratislavským snemom r. 1587, juliánskeho kalendára sa však naďalej pridržiavala pravoslávna cirkev. Z hľadiska vývinu kalendárnych obyčajov roľníckych kultúr mal prvoradý význam rytmus poľnohospodárskych prác a vegetačný cyklus. Ako ročné obdobia sa rozlišovali len zima a leto s významnými medzníkmi – zimným a letným slnovratom. Zmenou novoročia sa niektoré obrady a obyčaje presunuli do zimného obdobia, časť z nich sa realizovala v oboch termínoch. Obrady a obyčaje priamo nesúvisiace s roľníckou prácou sa postupne pričlenili k významným medzníkom cirkevného kalendára. Samotný kalendár fixovaním obyčajov k presným dátumom prispel k ich trvácnosti;
2. ročné periodikum obsahujúce zoznam dní, týždňov a mesiacov v roku, obohatené o náučné a zábavné texty, ktoré vzniklo po vynájdení kníhtlače. Na území Slovenska vyšiel prvý kalendár v Trenčíne r. 1638 z dielne českých exulantov. Najväčší rozmach produkcie kalendárov nastal v 19. storočí (napríklad Domová pokladnica, Slovenský kalendár, Slovenský domový kalendár). Suplovali nedostatok literárnej produkcie a boli obľúbeným čítaním ľudových vrstiev Slovenska.