jednorožec

jednorožec

jednorožec 680 929 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

jednorožec

bájne zviera s jedným rohom, telom podobným koňovi. O jeho existencii boli presvedčení ľudia od antiky až do novoveku. Mal zázračnú schopnosť očistiť svojím rohom všetko, čoho sa dotkol. Chytiť ho mohla len panna. Preto bol symbolom cudnosti a čistoty. V kresťanských interpretáciách bol symbolom nepoškvrnenosti Panny Márie. Zobrazenia panny s jednorožcom boli častým námetom výtvarných diel. Na území Slovenska sa motív jednorožca objavoval na antipendiách vo výšivkách v sieti zo 17. storočia a habánskej keramike zo 17. a 18. storočia. Prášok z rohu jednorožca bol považovaný za vzácny a účinný liek (napríklad na otravy, zimnicu). Lekárnici často kupovali ako údajné rohy jednorožca slonie, mamutie alebo iné kly. Od nich si kúsky takýchto rohov obstarávali aj turčianski olejkári, alebo vydávali za ne zlomky rohov a veľkých kostí domácich zvierat.

Motív jednorožca z maľby na habánskej nádobe zo 17. storočia. Prevzaté z Kalesný, F.:  Habáni na Slovensku. Tatran. Bratislava 1981, vnútorný prebal. Foto J. Dérer
Motív jednorožca z maľby na habánskej nádobe zo 17. storočia. Prevzaté z Kalesný, F.: Habáni na Slovensku. Tatran. Bratislava 1981, vnútorný prebal. Foto J. Dérer

AutorOľga Danglová

Literatúra

Danglová, O. : Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.
Fügedi, M.: Állataábrálozás a magyar népművészetben. Miskolz 1993.

Preskočiť na obsah