fajkárstvo

remeselná výroba hlinených fajok. Roku 1818 pracovalo na území Slovenska 14 malých fajkárskych manufaktúr v mestách s vhodnou surovinou; svetovú úroveň dosiahli fajky z Banskej Štiavnice (štiavničky). Do 20. rokov 20. storočia hlinené fajky úspešne konkurovali lacnejším dreveným, vyrábaným továrensky. Výroba hlinených fajok sa skladala z niekoľkých etáp. Prvou bola príprava a spracovanie hliny, nasledovalo modelovanie fajky zo surovej hliny pomocou foriem (furma, kadlub) z dreva, sádry či kovu vymastených olejom, do ktorých sa natlačila hlina a oceľovými kolíkmi sa tvaroval krček s hlavičkou. Potom sa fajka upravovala, zdobila a firemne značkovala. Po sušení sa natrela olejom. Vypaľovanie sa robilo v pekárenských, neskôr v špeciálnych fajkárskych peciach. Osvedčený postup vypaľovania si výrobcovia chránili. Ďalšiu etapu tvorilo leštenie a zdobenie. Podľa druhu hliny a prísad použitých pri vypaľovaní získavali výrobky farbu červenú, čiernu, hnedočiernu (mramorky). Po dokončení sa fajka vybavila dreveným pipasárom. Ľudová výroba hlinených fajok sa rozvinula v niektorých oblastiach Slovenska popri hrnčiarstve, nedosiahla však úroveň špecializovaného mestského remesla.