dvojité píšťaly

sú rozšírením jednoduchých šesťdierkových píšťal o jednu ďalšiu píšťalovú trubicu, ktorá je spravidla bez hmatových dierok. Dĺžka oboch píšťal sa pohybuje zhodne medzi 30 – 50 cm, hrúbka jednej píšťaly neprekračuje 3 cm. Píšťalka s hmatovými otvormi leží spravidla na pravej strane. V hlavici oboch píšťal je rovnako veľký oblôčik, aby mali zhodný zvuk. Obe sú mierne pritočené k stredu, aby hráč mohol do nich fúkať rovnako intenzívne. Sú dva typy dvojitých píšťal:

1. podpolianska dvojačka, dvojka, ktorá sa skladá z dvoch samostatných, ale vlastnosťami rovnakých píšťalových trubíc, ktoré sú spravidla k sebe pripojené dvomi mosadznými obručami. Sú bohato zdobené podpolianskymi rastlinnými kvetmi a pri dierkach geometrickými vzormi, vyleptanými kyselinou. Zriedkavejšie sú nástroje zdobené vyrezávanými reliéfovými vzormi s pastierskou tematikou. Nástroje sú hrané obzvlášť virtuóznou technikou, podobne ako jednoduché podpolianske píšťaly, avšak s vyššími nárokmi na dvojhlasnú hru. Hráči využívajú bordúnovo spoluznejúcu bezdierkovú píšťalu prefukovaním do alikvotných tónov. Prejavuje sa to najmä v technike tzv. trojčenia, pri ktorej sa hrá len na troch spodných dierkach píšťaly. Repertoár je výrazne pastiersky a zbojnícky, tanečného charakteru;
2. typ valaskej dvojky z hornej Oravy pozostáva z jedného kompaktného nástroja, v ktorom sú vyvŕtané dva paralelne prebiehajúce píšťalové kanály, pravý z nich má vyvŕtaných šesť hmatových otvorov. Vykreslené sú geometrickými ornamentmi. Hra na nich je komplikovanejšia, s mnohými rytmickými nepravidelnosťami a melodickými ozdobami, spojenými so zvukom druhej píšťaly, jej prefukovaním do oktávy. Repertoár pochádza z oravských pastierskych piesní.