dominikál

šľachtická pôda obhospodarovaná zemepánom vo vlastnej réžii. Strediskom dominikálu bolo šľachtické sídlo, ku ktorému patrili pozemky, rozličné úžitky a príjmy, najmä obrábané pozemky (dvory), ladom ležiaca pôda, lúky, pastviny, lesy, záhrady, vinice, vodné toky, rybníky, podiely v spoločných lesoch a pastvinách (komposesorát). Ako šľachtický majetok nebola zdanená. Od 16. storočia sa zvýšil záujem veľkostatkárov o obchod s obilím a dobytkom. Svoje majere rozširovali premenou lesnej pôdy na poľnohospodársku, kultiváciou neobrábaných plôch a rozširovaním dominikálu na úkor rustikálu. Dominikál obrábali poddaní v rámci svojich robotných povinností. Na tejto pôde sa zakladali aj poddanské usadlosti tzv. zmluvných poddaných, pracujúcich za ubytovanie na majeri a za deputát vo forme prepožičaného pozemku alebo naturálií. Od konca 17. storočia, najmä však v 18. storočí šľachta umožňovala vytvárať nové usadlosti aj v dominikálnych lesoch – kopanice alebo vinice.